bezbožný príd.
1. neveriaci v Boha; ateistický, neverecký: b-í pohania
2. nemravný, hriešny; rúhavý: b. život, b. čin; b-é reči;
bezbožne prísl.;
bezbožnosť -i ž.
bezbožný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bezbožný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý popiera existenciu Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, akoby neveril; svedčiaci o neverectve; syn. neverecký, bohaprázdny: bezbožní pohania; Aj v dnešnej bezbožnej dobe žijú ak nie bohovia, tak aspoň bohyne. [Pc 1998] 2. ▶ ktorý porušuje vžité spôsoby a dobré mravy; syn. nemravný, bohapustý: b. čin; viesť b. život; Na zimné mesiace celkom vystačili ľuďom reči o bezbožnom veselí u Jonášov. [K. Lazarová]
ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie • neverecký • neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek • nenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež • materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožný • bohaprázdny • bohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svet • nemravný • skazený • zlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazený • nehanebný • naničhodný • nehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človek • zried. hriechuplný (Hviezdoslav) • rúhačský • rúhavý • bohorúhačský • bohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči
2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2
necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná žena • nemorálny • amorálny: nemorálne, amorálne činy • nehanebný • neprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského tela • nehanblivý • neslušný • frivolný • kniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievka • zvrhlý • zvrátený • chlipný • pejor. zhýralý • kniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľady • lascívny • pejor.: bezbožný • bohapustý • oplzlý • obscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči
nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálny • amorálny • neetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutok • necudný • kniž. nerestný • cudzoložný • predajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanie • ľahký (o žene) • neslušný • nehanebný • neprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný život • hriešny • pejor.: bezbožný • bohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčený • zastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté reči • pokazený • skazený • spustnutý • kniž. padlý • pren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opilec • zvrátený • perverzný • pejor.: zvrhlý • zhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladík • chlipný • kniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžby • pejor.: oplzlý • obscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme
p. aj skazený 3
bezbožný príd. neveriaci v boha, bohaprázdny;
pren. zlý, skazený, hriešny, nemravný, ničomný: b-í ľudia; b-é reči, viesť b. život; b-á výchova (Kuk.); b-é noviny (Tim.);
bezbožnosť, -ti ž.
bezbožný príd. (brezbožní) csl neveriaci v Boha al. ľahostajný vo viere, resp. nezachovávajúci cirkevné predpisy: Brezbožních luďí je velmo vela už aj na ďeďinách (Hliník n. Hron. NB); Un bezbožni, ta preto śe mu tag ňeśčesci (Dl. Lúka BAR); velice bezbožní človek (Brestovany TRN)
brezbožný p. bezbožný
bezbožný príd 1. neveriaci v Boha; pohanský: kacíri, sektári bezbožní (ASL 1662); bezbosni tslovek osméwál Boha (DŽ 1752); wsseligaké poruhowánj z bezboznyma usti blúwali (BlR 18. st); subst b. m neznaboh, hriešnik: na geho twár bezbožňy plwali (CC 1655); atheus: Boha zapjráč, bezbožný (WU 1750); vím dobre, čo ňewimitú papulú vracáťe, o bezbožní, ňé tak kacíri, jak žádnéj víri (BR 1785) 2. (o človeku) nečestný, bezcharakterný: zacpaty usta utrhačuw dobre powesty, yakowichžto lidy bezbožnych plny gest swet tento (D. LÚKA 1662); krjwdu, kteru od meho bezbožneho sjna musjm znassat (LIPTOV 1765); ye ode mna, ti bezbozna zeno (KC 1791); wi kretenssty lide ste gen lhary a bezbožne zwery (KCS 18. st); subst b. m nezahubjss sprawedliwého z bezbožnym?; bezbožný dari bere z hrsti, aby prewrátil chodnjki súdu (KB 1757); bezbožnjm tak sstestj služj, že gich wneslo do wetssj nuzy (Se 18. st) 3. (o skutkoch, správaní človeka) svedčiaci o bezcharakternosti; nemravný: s pričinj papeskeho bezbožneho pohorssugjcjho žiwota (WO 1670); o geho bezbožnych a zbogniczkych skutkoch (L. MIKULÁŠ 1713); w zlodegstwy postižen byl, a predce od sweho bezbožneho zwiku polepšity se nechcze (S. ĽUPČA 1737); nic bezbožněgssýho nenj, gako prjtele sweho falessně obžalowati (KW 1775); -e prísl k 1: ga sem bozsku twar twogu bezbožne mrzskal (PoP 1723-24); impie: bezbóžňe, nepobóžňe (KS 1763); k 3: z lotrem bezbožne žjwu biti (SK 1697); pana patera prestrelily a bezbožne zamordowaly (L. MIKULÁŠ 1713); tak bezbožne ten muog sin se mnu zachadzal (LIPTOV 1765); w korhelstwe a zlodegstwe žiwot mug bezbožnie trawicze (SPIŠ 1781); -osť ž k 1: bezbožnost lidu židowskeho, že opustiwsse praweho Boha cztili bohy czize (TC 1631); atheismus: bezbožnost (KS 1763); impietas: bezbožnost, nepobožnost (GrP 1771); k 2, 3: mordowanj z dokonaleg bezboznosty (ILAVA 1651); takoweg geho nyeukrotitedlneg zlosty, bezboznosty, uterhany daleg terpety nyemuozeme (SPIŠ 1713); w bezboznostach až po ussi ležiss (GŠ 1758) veľmi zle sa správaš; mladost moga vissla na marnost pre mogu bezbožnost (KC 1791)