bezbožník -ka pl. N -íci G -kov m.
bezbožník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto neverí v Boha al. kto sa prejavuje, správa tak, akoby neveril; syn. neverec: neboli bezbožníci, ale so stavbou kostola nesúhlasili; Hľadel na nebo v strachu, že ho stihne trest, udrie doňho blesk za toto rúhanie a on sa bude škvariť v pekle, ako farár sľuboval všetkým bezbožníkom. [P. Štrelinger]; pren. Vidíte ho, bezbožníka? Zdiera bezbranné ženy, chorých a nevinné deti. [A. Hykisch] naničhodník ▷ bezbožnica -ce -níc ž.: b. bezbožná
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
bezbožník 1. p. ateista 2. p. naničhodník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
bezbožník, -a, mn. č. -ci m. bezbožný, bohaprázdny človek, neznaboh;
pren. lotor, ničomník, naničhodník: Pán farár kázal o mladých zlodejoch a bezbožníkoch. (Fr. Kráľ); ako ju ten bezbožník pokazil (Král.);
bezbožnica, -e, -níc ž.;
bezbožnícky príd. i prísl.: neznajboh b. (Heč.)
bezbožník m. 1. csl človek, ktorý neverí v Boha al. ktorý je ľahostajný vo viere: Bezbožňík si, Boha ňeveríš (Kociha RS); To sa bezbožňíci, celá roďina; ňigdo z ňíh už do kostola ňechoďí (Lapáš NIT); Naš sušid bul taki bezbožňik, do kojscela ňigda ňepošol (Čemerné VRN) 2. pejor. ničomný človek: bezbožňík (Mošovce MAR); bezbožnic ž. k 1: Tá bezbožnic se nigdaj nemodlí (Kameňany REV)
bezbožník [bez-, brez-] m 1. bezbožný človek, neznaboh, hriešnik: (Boh) ostriha dušj swatych swych a z ruky bezbožnjku ge wytrhuge (MV 1676); poprebijalyi me ruki bezbosnytzi (DŽ 1752); bidlil sprawedliwy z hrissnikem, pobozny z bezboznikem (MS 1758) 2. zlý, bezcharakterný človek, ničomník: ten bezbožnjk, totižto zat, moge dieta dokatowal (BYSTRIČKA 1761); on bezbožnik hned se usjlowal mna z meho statku wjhnat (LIPTOV 1765); -ica ž: wiučenca swugho musel preč pre nu, bezbožnicu, odprawit (KRUPINA 1740); marna bezbožnica (GŠ 1758); my brezbožnicy (SKá 18. st)