bezúčelný príd. nemajúci účel, neúčelný, bezcieľny, zbytočný, márny: b-á námaha, b. pohyb;
bezúčelne prísl.;
bezúčelnosť -i ž.
bezúčelnosť -ti ž.
bezúčelnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čomu chýba účel, zámer, zmysel; syn. bezcieľnosť, neúčelnosť, nezmyselnosť, zbytočnosť: b. zariadenia; b. opatrení; pocity bezúčelnosti života; Pútače v takýchto polohách neveľmi upútavajú pozornosť, iba ak bezúčelnosťou. [Vč 1979]
bezúčelný príd. bez účelu, bez cieľa, bez zmyslu, márny, zbytočný: b-á námaha, b-á smrť (Karv.);
bezúčelnosť, -ti ž.