besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie; vojna b-ela; ľudia (sa) b-ili; opozičná tlač b-í
besnieť -nie -nejú (ne)besnej! -nel -nejúc -nejúci -nenie, besnieť sa -nie sa -nejú sa (ne)besnej sa! -nel sa -nejúc sa -nejúci sa -nenie sa, besniť -ní -nia (ne)besni! -nil -niac -niaci -nenie, besniť sa -ní sa -nia sa (ne)besni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
besnieť1, besnieť sa1 -nie (sa) -nejú (sa) -nej (sa)! -nel (sa) -nejúc (sa) -nejúci (sa) -nenie (sa), besniť, besniť sa -ní (sa) -nia (sa) -ni (sa)! -nil (sa) -niac (sa) -niaci (sa) -nenie (sa) nedok. expr. ▶ neprimerane prudko, intenzívne sa prejavovať, dosahovať vrcholný stupeň intenzity (obyč. v zápornom zmysle), vyčíňať; syn. šalieť: vietor, búrka (sa) besnie; dav besnie; besnejúci tok rieky; besniace (sa) more, živly; vojnové, šovinistické besnenie; futbalové, nákupné besnenie; Vtiahol divákov do víru pohybujúcich a zvíjajúcich sa tiel, do besnejúcej hudby. [Pc 1998]; Médiá besnia pre plánované zdražovanie. [InZ 2002]
besnieť2, besnieť sa2 -nie (sa) -nejú (sa) -nej (sa)! -nel (sa) -nejúc (sa) -nejúci (sa) -nenie (sa) nedok. ▶ (o zvierati, obyč. o psovi al. líške) stávať sa besným; byť besný, postihnutý besnotou: vari ešte nezdivel býk a nebesnejú psiská? [V. Handzová]; Besnieť môže aj človek, ktorého uhryzlo zviera nakazené besnotou. [Pd 2002] ▷ dok. ↗ zbesnieť (sa)
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu
2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
besnieť, -ie, -ejú, rozk. -nej nedok. zúriť, vyčíňať, vystrájať: víchor besnie, front besnel, vojna besnela; Zuza besnie pre zajatého syna. (Heč.)
|| besnieť sa
1. stávať sa besným, byť besný (o psovi, mačke);
2. zúriť, vyčíňať, besnieť: noc sa besnela (Švant.) bola víchrica; voda sa besnie (Ondr.) prudko sa valí;
dok. k 1 zbesnieť sa
besnieť nedok. neos. vyčíňať, zúriť (o počasí): Tak fučalo, besnelo venku (V. Rovné BYT)
besnieť sa nedok. 1. csl zúriť, vyčíňať, vystrájať; šalieť: Čo sa besňieš? (Hor. Lehota DK); Ňebesňi sa uš tólko! (Bošáca TRČ); To muśiš od rana do večera śe beśnec po tej uľici? (Spiš. Podhradie LVO) F. veľmi mu je dobre, besňie sa od roskoše (Dlhá n. Or. DK) - je nekritický v blahobyte; besnéje se za nó ani pez za sukó (Kameňany REV) - neprimerane sa o ňu uchádza 2. stávať sa besným, dostávať besnotu: Tot pes sa adaj besňie, že tag breše! (Kociha RS)
besnieť ndk 1. chorieť na besnotu, stávať sa besným: w tomto mesici običegne psy besnegu (PR 18. st) 2. zúriť: hnedki on zapalowal gse hnewem, besnel a sskripal zubámy (PeP 1771); hladowiteho wlka besneny (PT 1778); (ľudia) besňegú gako psi (BN 1796); b. sa k 1: w tomto mesici negwiceg psj se besnja (PR 18. st); k 2: (ľudia) wtedi wssecki smisli traťá, oňi sa wtedi besňegú (BR 1785)