Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie; vojna b-ela; ľudia (sa) b-ili; opozičná tlač b-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
besnieť, besnieť sa ‑ie ‑ejú ‑el, besniť, besniť sa ‑í ‑ia nedok.

besnieť -nie -nejú (ne)besnej! -nel -nejúc -nejúci -nenie, besnieť sa -nie sa -nejú sa (ne)besnej sa! -nel sa -nejúc sa -nejúci sa -nenie sa, besniť -ní -nia (ne)besni! -nil -niac -niaci -nenie, besniť sa -ní sa -nia sa (ne)besni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

besnieť1, besnieť sa1 -nie (sa) -nejú (sa) -nej (sa)! -nel (sa) -nejúc (sa) -nejúci (sa) -nenie (sa), besniť, besniť sa -ní (sa) -nia (sa) -ni (sa)! -nil (sa) -niac (sa) -niaci (sa) -nenie (sa) nedok. expr.neprimerane prudko, intenzívne sa prejavovať, dosahovať vrcholný stupeň intenzity (obyč. v zápornom zmysle), vyčíňať; syn. šalieť: vietor, búrka (sa) besnie; dav besnie; besnejúci tok rieky; besniace (sa) more, živly; vojnové, šovinistické besnenie; futbalové, nákupné besnenie; Vtiahol divákov do víru pohybujúcich a zvíjajúcich sa tiel, do besnejúcej hudby. [Pc 1998]; Médiá besnia pre plánované zdražovanie. [InZ 2002]


besnieť2, besnieť sa2 -nie (sa) -nejú (sa) -nej (sa)! -nel (sa) -nejúc (sa) -nejúci (sa) -nenie (sa) nedok. ▶ (o zvierati, obyč. o psovi al. líške) stávať sa besným; byť besný, postihnutý besnotou: vari ešte nezdivel býk a nebesnejú psiská? [V. Handzová]; Besnieť môže aj človek, ktorého uhryzlo zviera nakazené besnotou. [Pd 2002]dok.zbesnieť (sa)

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

besnieť, -ie, -ejú, rozk. -nej nedok. zúriť, vyčíňať, vystrájať: víchor besnie, front besnel, vojna besnela; Zuza besnie pre zajatého syna. (Heč.)

|| besnieť sa

1. stávať sa besným, byť besný (o psovi, mačke);

2. zúriť, vyčíňať, besnieť: noc sa besnela (Švant.) bola víchrica; voda sa besnie (Ondr.) prudko sa valí;

dok. k 1 zbesnieť sa

besnieť nedok. neos. vyčíňať, zúriť (o počasí): Tak fučalo, besnelo venku (V. Rovné BYT)


besnieť sa nedok.
1. csl zúriť, vyčíňať, vystrájať; šalieť: Čo sa besňieš? (Hor. Lehota DK); Ňebesňi sa uš tólko! (Bošáca TRČ); To muśiš od rana do večera śe beśnec po tej uľici? (Spiš. Podhradie LVO)
F. veľmi mu je dobre, besňie sa od roskoše (Dlhá n. Or. DK) - je nekritický v blahobyte; besnéje se za nó ani pez za sukó (Kameňany REV) - neprimerane sa o ňu uchádza
2. stávať sa besným, dostávať besnotu: Tot pes sa adaj besňie, že tag breše! (Kociha RS)

besnieť ndk
1. chorieť na besnotu, stávať sa besným: w tomto mesici običegne psy besnegu (PR 18. st)
2. zúriť: hnedki on zapalowal gse hnewem, besnel a sskripal zubámy (PeP 1771); hladowiteho wlka besneny (PT 1778); (ľudia) besňegú gako psi (BN 1796); b. sa k 1: w tomto mesici negwiceg psj se besnja (PR 18. st); k 2: (ľudia) wtedi wssecki smisli traťá, oňi sa wtedi besňegú (BR 1785)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu