bes1, -a, mn. č. -i m. zlý duch, zlá nadprirodzená bytosť (v predstavách poverčivých ľudí);
pren. o zlých, najmä zúrivých bytostiach vôbec: Vierke sa zdalo, že to nie sú sirény, ale desiatky besov. (Šteinh.) Takí sú to, besi a nie ľudia. (Min.); kôň erdží a vzpína sa, jak bes je (Jes-á)
● hovor. je ako besom (besmi) posadnutý (postihnutý), akoby bol doňho bes vstúpil (boli besi vstúpili) o zúrivom, rozhnevanom človeku al. zvierati
bes2, -u, mn. č. -y m. besnenie, zúrivosť, hnev: Ľudia vo svojom bese pobili všetko, ešte i koňom rozmlátili kosti a hnáty. (Jégé) Jej (vojny) besy stíchli nakrátko. (Fig.) Aj, tu víchor besom zhučí. (Botto); vietor ako bes (Šteinh.) zúrivý; pren. hnal sa ako bes hore strminou (Ondr.) prudko bežal
● robiť, stvárať b-y byť nezbedný, vyčíňať