bes -a mn. -i/-y m. zlý duch, ďas
● expr.: ide, letí, ženie sa ako b. rýchle; je ako b-om posadnutý zúri
bes besa pl. N besi/besy A besov/besy m.
bes besa pl. N besi/besy A besov/besy m. ▶ nadprirodzená bytosť stelesňujúca zlo, zlý duch; syn. ďas, diabol: posadnutý besom; Veď sú to besi, a nie ľudia, a čože si počneš proti nim? [V. Mináč]; Básnikom osud nepraje šťastie, na chodca v lese vyskočia besy. [LT 1998] ◘ fraz. expr. ide/letí/ženie sa ako bes rýchlo; je ako posadnutý besom/besmi zúri, vyčíňa
bes1 p. čert
bes2 p. hnev 1
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
bes1, -a, mn. č. -i m. zlý duch, zlá nadprirodzená bytosť (v predstavách poverčivých ľudí);
pren. o zlých, najmä zúrivých bytostiach vôbec: Vierke sa zdalo, že to nie sú sirény, ale desiatky besov. (Šteinh.) Takí sú to, besi a nie ľudia. (Min.); kôň erdží a vzpína sa, jak bes je (Jes-á)
● hovor. je ako besom (besmi) posadnutý (postihnutý), akoby bol doňho bes vstúpil (boli besi vstúpili) o zúrivom, rozhnevanom človeku al. zvierati
bes2, -u, mn. č. -y m. besnenie, zúrivosť, hnev: Ľudia vo svojom bese pobili všetko, ešte i koňom rozmlátili kosti a hnáty. (Jégé) Jej (vojny) besy stíchli nakrátko. (Fig.) Aj, tu víchor besom zhučí. (Botto); vietor ako bes (Šteinh.) zúrivý; pren. hnal sa ako bes hore strminou (Ondr.) prudko bežal
● robiť, stvárať b-y byť nezbedný, vyčíňať
bes m. 1. zlý duch, ďas, diabol; x. vo funkcii cit. (obyč. v nadávkach) vyjadruje hnev, nesúhlas ap. F. takí je ani bes planí (Revúca), ša̋lení je ani bes (Kameňany REV) - je veľmi zlý, divý, šialený; na koho besa to drevo nośiš! (Sobrance) - načo 2. strsl zúrivosť, hnev; posadnutosť: Uš koj tod bes príde donho, tag už ani tot svatí s ním neporadží (Brusník REV) F. načože sú ďeťi, ľen besi robiť! (Košťany n. Tur. MAR) - robiť nezbedy; šla som na jarmak a oňi celí deň iba besi robiľi (Dol. Lehota DK) - robili čertoviny; koj sa vi zídete, len besi robíte! (Kameňany REV) - vystrájate; besi zháňa po ďeďiňe (Pucov DK) - vymýšľa šibalstvá
bes m med besnota (choroba prenášaná zo zvierat na ľudí): zahorskemu čzloweku, kteri od besu dobitek obchazal, obe čriedy, fl 2 (ZVOLEN 1658); (neduživosti) gakowy gest rak, bes, kamen, podagra y zlečene byti nemohu (LKa 1736); proti besu (RG 18. st)