benevolencia -ie ž. kniž. zhovievavosť, blahosklonnosť;
benevolentný príd. zhovievavý, blahosklonný: b. rozhodca; b. posudok;
benevolentne prísl.;
benevolentnosť -i ž.
benevolencia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
benevolencia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. (voči komu, voči čomu) ▶ ústretový, málo prísny postoj obyč. voči nedodržiavaniu platných pravidiel, predpisov a pod.; syn. benevolentnosť, povoľnosť: priveľká b. rodičov; b. voči znečisťovateľom životného prostredia; Nachodil všelijaké nedostatky okolo školy, ktoré starecká benevolencia predchodcu pozanedbávala. [J. C. Hronský] 2. ▶ nedodržiavanie, nedodržanie platných pravidiel, predpisov a pod. ako dôsledok málo prísneho postoja: náprava nedostatkov a benevolencií; Len za včerajšok zistili 96 benevolencií voči riadnym predpisom, pokutovali dve osoby. [Vč 1971] 3. iba sg. zastaráv. ▶ dobroprajný, ústretový vzťah, dobrosrdečnosť, dobrá vôľa: Hlavne Taliani s obľubou navštevujú Albánsko, ba dokonca ich benevolencia siaha tak ďaleko, že budujú cesty a letiská. [L. Mňačko]
benevolencia -ie ž. ‹l› kniž. (voči, k niekomu) blahovôľa, zhovievavosť, láskavosť;
benevolentný príd.: b-é rozhodnutie; byť b. k niekomu;
benevolentnosť -ti ž.
benevolencia, -ie ž. láskavosť, dobroprajnosť, zhovievavosť