Belzebub -ba m.
belzebub -ba pl. N -bovia m.
Belzebul -la, star. Belzebub -ba m. ⟨hebr.⟩ 1. ▶ (v Starom zákone) filištínsky boh Baal Zvuv (Pán Múch); (v Novom zákone) knieža diablov 2. belzebub pl. N -bovia ▶ nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla; syn. čert, diabol: posadnutosť belzebubom ◘ fraz. vyháňať diabla belzebubom staré zlo nahradiť novým
belzebub -a m. ‹hebr›
1. diabol: vyháňať diabla b-om staré zlo nahradiť novým
2. expr. zamračený, nevľúdny človek
belzebub p. čert
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
Belzebub, -a m. bibl. knieža diablov, Lucifer;
belzebub, -a, mn. č. -ovia m. čert, diabol
● ľud. vyháňať čerta b-om jedno zlo druhým
belzebub m. expr. nepríjemný, zlý človek: S ťim belzebubom se nedá ani zmláveť, furd je namosúrení (Revúca)
belzebub m hebr čert, lucifer: (kňazi Krista) naziwali samaritanem, belzebubem (TC 1631); (židia) prawili, že Krystus w mocy belzebuba wymjtal diably (IA 1708); wezme (zlatý peniaz), biťbi y belzebub na nem bil wirezaný (BR 1785)