beloch -a mn. -si m. človek bieleho plemena;
beloška -y -šiek ž.;
belošský príd.
beloch -cha pl. N -osi G -chov m.
beloch -cha pl. N -osi G -chov m. ▶ človek bieleho plemena: populácia belochov; príchod belochov do Austrálie; otec je b. a matka pochádza z Afriky; spolužitie belochov a černochov; jediným belochom v kapele bol trubkár ▷ beloška -ky -šiek ž.: sympatická b. s nádherným černošským hlasom
beloch, -a, mn. č. -si m. človek bieleho plemena;
beloška, -y, -šiek ž.;
beloch m. 1. nov. človek bieleho plemena: Tot chlab je ňi beloch (Kociha RS); beloch (Hor. Lehota DK) 2. dieťa s belavou pleťou: Takí beloch to ďecko (Lukáčovce HLO)