behaviorizmus [i bihejvio-] -mu m.
behaviorizmus [i bihejvio-] -mu m. ⟨angl.⟩ psych. ▶ smer americkej psychológie 20. stor. redukujúci psychiku na pozorovanie a meranie rozličných foriem správania chápaného ako súhrn reakcií organizmu na podnety vonkajšieho prostredia: vplyv behaviorizmu na didaktiku vyučovania
behaviorizmus [bihej-] -mu m. ‹a› smer psychológie (najmä amer.) pokladajúci za základ výskumu psychických procesov správanie a zameriavajúci sa na objektívny záznam závislostí medzi podnetmi a reakciami
behaviorizmus [vysl. bihejvio-], -mu m. americký pozitivistický smer v psychológii a filozofii;
behaviorista, -u m. stúpenec behaviorizmu;
behavioristický príd.