bedár -a m.
1. biedny, chudobný človek, žobrák: vidiecki, mestskí b-i
2. expr. mrzák, úbožiak: b. na nohy chromý; duševný b.;
bedárstvo -a s. bieda, núdza
bedár -ra pl. N -ri m.
bedár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ nemajetný, chudobný človek; syn. chudák, žobrák: dedinský b.; Kto z biedneho vreca vypadol, bedárom aj zostane. [D. Tatarka]; Desiatky núdzou sužovaných bedárov postávajú pozdĺž ulíc metropoly. [NP 1995] 2. expr. ▶ poľutovaniahodný človek (často telesne postihnutý); syn. úbožiak, mrzák: chromý, zmrzačený b.; Taký bedár na nohy a drží sa, ešte si ani neposťažoval. [P. Sever] ▷ bedárik -ka pl. N -kovia m. zdrob.: bedárik na zaplakanie [Ľ. Ondrejov]; bedárka -ky -rok ž.
bedár p. chudák 1, 2
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalid • mrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohy • kalika: po havárii ostal kalikou • expr.: žobrák • bedár • hovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel
bedár, -a m.
1. chudobný, biedny človek, chudák, úbožiak, žobrák: Muž má tam brata bedára, ktorý nemá nič, len detí hŕbu. (Tim.) Ej, putnali nám rozum, ruky, nohy, bedárom v chajdách drevených. (Kost.)
2. hovor. chorý človek, mrzák: taký bedár na nohy (Sev.) chorý na nohy, chromý;
bedársky príd.: Ja, básnik bedárskeho rodu. (Ondr.);
bedárstvo, -a str. bieda, núdza, život bedára
bedár m. 1. strsl, vsl chudobný, nemajetný človek: Bedári sú veru, aňi vlasného domca ňemajú (Košťany n. Tur. MAR); Ot toho bedáre se kceš požišič? (Nandraž REV); Robí ze sebia velikého biedára (Jablonové MAL) F. skuor ťä zratuje bedár ako boháč (Jasenová DK) - chudobný človek má mäkšie srdce 2. expr. chorý človek, mrzák: Ľen takí bedár sa mi vráťiu̯ z vojni, bez ruki, bez nohi (Košťany n. Tur. MAR)
bedár, bedák m biedny, núdzny, chudobný človek: geden psotář, druhý bědář (StN 1785) P. atpn z Hanusom Bedarom (TRENČÍN 1654); Martinus Bedak (SLATINKA 1722); -sky príd: musím prebiwaty w salassjch bedarskych (CO 17. st)