bít, pôv. pís. beat -u m. (angl.)
1. rytmický zákl. džezového prejavu, ktorého nositeľom je obyč. hráč na bicích nástrojoch
2. štýl populárnej hudby (od polovice 50. rokov) založených na tomto rytme
3. nástrojová skupina hrajúca v tomto štýle;
bítový príd.: b-á hudba
bigbít -tu m., pôv. pís. big beat ⟨angl.⟩ ▶ temperamentná a rytmicky výrazná hudba využívajúca mikrofónový hlas a gitary v popredí: rezký, tvrdý b.; priekopníci bigbítu; robiť b.; zaujímať sa o b.; mať rád b.; legenda slovenského bigbítu; Rock a bigbít som si vyskúšala na začiatku a postupom času som mala záujem robiť niečo pokojnejšie. [Pd 1999]
bít, beat [bít] -tu pl. N -ty m. ⟨angl.⟩ hud. 1. ▶ pravidelný rytmický pulz v rockovej hudbe: pridávať bíty, basy; použiť tanečné bíty, beaty 2. ▶ rocková hudba: počúvať najrozmanitejšie variácie bítu; hrať b.; Dom bol plný báb a beatu. [H. Zelinová]; Dunel ošúchaný beat 70. rokov. [Sme 1995]
bluebeat, blue beat [blú bít] -tu m. ⟨angl.⟩ hud. ▶ štýl využívajúci v rocku ľudové prvky karibskej oblasti
beat → bít
beat generation [bít dženerejšn] neskl. ž. ‹a› (v r. 1955 – 1960) skupina amer. spisovateľov odmietajúca hodnoty a ciele oficiálnej spoločnosti a revoltujúca proti nim nekonvenčným správaním (chudobou, tuláctvom, erotickou neviazanosťou a pod.)
big beat, bigbeatový → bít
bít, beat [bít], bigbít -u, big beat big b-u m. ‹a› hud.
1. len beat výrazný rytmický tep, pravidelný sled úderov tvoriacich základ džezového prejavu
2. typ modernej populárnej hudby, dnes označovaný ako rock
3. nástrojová skupina hrajúca túto hudbu;
bítový, beatový, bigbítový, bigbeatový príd.: b-á skupina; b. festival
blue beat [blú bít] blue b-u m. ‹a› hud. štýl využívajúci v rocku ľudové prvky hudby karibskej oblasti s členitejšou rytmikou