beľmo -a -liem s.
1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú
2. chorobný zákal oka
● mať b. na očiach nevidieť pravdu; b. mu spadlo z očí poznal pravdu
beľmo -ma beliem s.
beľmo -ma beliem s. 1. ▶ biela vonkajšia časť oka; syn. bielko: beľmá očí blýskajú; Aranžérka vyvrátila oči k povale tak, že mala v nich len beľmo. [J. Žársky] 2. ▶ chorobný povlak na zreničke, očný zákal: má na oku b.; Neveľké okná hlboko zasadené do stien zašli nasivo, akoby chytali beľmo. [J. Jonáš] ◘ fraz. mať na očiach beľmo nevidieť pravdu, byť zaslepený; beľmo mu spadlo z očí poznal pravdu
beľmo p. zákal
zákal strata jasnosti, čírosti: pivo má zákal • beľmo (biely zákal oka)
beľmo, -a, -liem str. biely zákal oka
● mať b. na očiach nevidieť skutočnosť, pravdu; strhnúť, sňať niekomu b. z oka ukázať pravdu
beľmo s. (belno) csl biely zákal oka (u ľudí al. zvierat): Dostál belmo na oši (Rochovce ROŽ); Neviďí pre belno (Pucov DK); Na jedno oko ňedoviďel, mal na ňom jakosika belno (Bobrov NÁM); Ten kúň nevidzeu̯, lebo mieu̯ bielmo (Záh. Ves MAL); Povidali, že krávi nesmiá bit blísko ohňa, lebo že dostanú bieu̯mo (Kúty SKA); Krava dostala beľmo na ľeve oko (Smižany SNV); Ma biľmo na oku, ta plano vidzi (Dl. Lúka BAR); bielmo (Stupava BRA) F. spallo mu belmo z očú (Bošáca TRČ) - spoznal svoj omyl; čo máž belmo na očách? (Lukáčovce HLO) - čo si slepý (zaslepený)?
beľmo [bel-, biel-; -mo, -no] s 1. med chorobný povlak na zreničke, očný zákal: glaucoma: bielmo na zřetedlnicy oka (DQ 1629); (liečivá voda) w očy pusstena hrubost bielma odgima (HL 17. st); proti belnu anebo powlace na očech (MT 17. st); lema: belmo na okú (NP 17. st); wnjtrné belmo, wlcy belmo (KS 1763); krawa ma belmo na oku (HK 18. st); az mu (koňovi) belmo zegde (RG 18. st) stratí sa F. sňať, zvliecť b. z očú komu vyviesť niekoho z omylu: dowolte, abi sem ga wam z očuw wassich belmo snal; ga ale belmo z očuw wassich tuto wam zwlečiem (MS 1758); páni lutheráni y tu belmo na očech magu (PE 1764) mýlia sa 2. zried očné bielko: oko (:w kterem belmo a zrelnidce:) prikrywa se wýčkamj (OP 1685); -ový príd k 1: glaucomaticus: bielmowý (DQ 1629)