batalión -a/-u m. zastar. voj. oddiel, prápor
batalión -nu pl. N -ny m.
batalión -nu/-na pl. N -ny m. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. hist. ▶ menší vojenský útvar v rakúsko-uhorskej armáde až do prvej svetovej vojny, prápor: b. strelcov; Môj brat slúžil pri jágroch v 19. batalióne. [V. Ferko]; Červení gardisti rýchlo preformujú svoje batalióny do nového útoku. [L. Ballek] 2. voj. profes. ▶ prápor (obyč. v armádach niektorých európskych krajín a v medzinárodných vojenských misiách): gardový, logistický, peší, ženijný b.; 1. b. škótskych horalov; holandský b. UNPROFOR
batalión -u m. ‹f < t› voj. v minulosti jednotka s niekoľkými rotami, prápor: b. strelcov;
bataliónový príd.
batalión p. prápor
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
prápor vojenský útvar zložený z niekoľkých rôt • zastar. batalión
batalión, -u m. zastar. oddiel vojska, stotina
batalión m. (patalijón) csl zastar. väčšia vojenská jednotka, prápor: Batalijón viedľi lajtnanťi (Sučany MAR); Na front prišli dva batalijóni (Návojovce TOP); Z jedného patalijónu lesci náz ostau̯o padesát (Rozbehy SEN); pataľion (Prievidza)
patalijón p. batalión
batalión m fr/nem väčší voj. útvar, prápor vojska: wyprawil se proty dwom batalionom brandeburskim (ŽILINA 1696); wiďel geden nebo druhi batallion nebo regiment (VoP 1760)