barok -a m.
1. umel. sloh najmä v archit. a vo výtvar. umení v 17. a 18. stor.; obdobie tohto slohu
2. diela vytvorené v tomto slohu;
barokový príd.: b-á budova
barokový -vá -vé príd.
barokový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s barokom; pochádzajúci z obdobia baroka; majúci znaky baroka; charakteristický pre barok, pre barokový štýl, pre diela obdobia baroka: b. kostol, palác; b. odev; baroková architektúra; barokové sochárstvo, maliarstvo; baroková hudba; baroková budova, fasáda; baroková pompéznosť; b. nábytok; barokové tvary oblé, plné, kypré; hud. baroková opera; baroková polyfónia; lit. baroková dokumentárna próza; baroková poézia; hist. b. slavizmus myšlienkový smer reprezentujúci predstavy slovenských vzdelancov v 17. storočí o starobylosti Slovanov a o autochtónnosti Slovákov v Uhorsku 2. trochu pejor. ▶ slohovo preplnený, vyznačujúci sa prehnanou zložitosťou: b. nadpis štúdie; Dva [koňaky] položil pred hráčov, tretí zohrieval v dlaniach a štylizoval nezáväznú, bujarú barokovú vetu na prípitok. [V. Bednár] kvetnatú, vyumelkovanú
barokový príd. ‹f < port›
1. k barok, majúci znaky baroka, pochádzajúci z obdobia baroka: b. sloh; b. chrám; b-é umenie; b-á hudba, literatúra, b-é divadlo; b-é obdobie; archit. b-á gotika smer vrcholného baroka uplatňujúci prvky gotiky
2. kniž. slohovo preplnený, vyumelkovaný: b. jazyk;
barokovo prísl.
barok, -a/-u m.
1. umelecký smer v XVII. a XVIII. stor., najmä v architektúre a vo výtvarnom umení;
2. obdobie, v ktorom tento smer prekvital;
3. hovor. diela tohto smeru;
barokový príd.: b. sloh, b-á budova;
barokovosť, -ti ž. barokový ráz