Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bariérový -vá -vé príd.

bariérový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na bariéru; ktorý má funkciu bariéry, zábrany: b. útes súvislý hrádzový, koralový útes lemujúci pobrežné oblasti v dĺžke až niekoľko 100 km; protihluková bariérová stena; bariérové vlastnosti obalov; bariérová antikoncepcia antikoncepčný prostriedok chrániaci pred pohlavne prenosnými chorobami, napr. prezervatív; lek. bariérové funkcie organizmu obranné mechanizmy organizmu schopné zabrániť prenikaniu cudzorodých látok do organizmu a zabezpečiť jeho celistvosť; krátkodobá ochrana častí mesta bariérovým postrekom vegetácie [Vč 1978]; Bez auta sa vozičkár v meste nezaobíde, každé vozidlo MHD je totiž bariérové. [Sme 2002]

bariéra -y ž. ‹f›

1. ochranné zábradlie, ohrada okolo arény, vlastnej plochy ihriska a pod.: drôtená b.

2. publ., obyč. mn. b-y miesto pre divákov oddelené od vlastného ihriska; pren. diváci na tomto mieste

3. prekážka, hrádza, zábrana a pod. al. čo na spôsob bariéry niečo oddeľuje: ľadová b. (na rieke); colná b.; b. predsudkov; voj. prirodzená prekážka v teréne (rieka, pohorie a pod.); geol. ľadovcová b. mohutné ľadovce so zvislými vysokými stenami zvažujúcimi sa do mora; let. zvuková b. rýchly vzrast odporu vzduchu po dosiahnutí rýchlosti zvuku; ekol. súhrn podmienok prostredia brániacich ďalšiemu rozšíreniu druhu do priľahlých oblastí; pren. informačné b-y;

bariérový príd.