Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

barbar -a m.

1. cudzinec u starých Grékov a Rimanov

2. pejor. nekult., nevzdelaný surovec: sú to b-i, ničia prírodu;

barbarský príd.: b-é kmene; b-á vojna;

barbarsky prísl.;

barbarstvo -a s.

1. hist. st. vývoja spoločnosti, v kt. sa začína rozklad rodového zriadenia

2. k 2: b. kolonizátorov

3. -tiev barbarský skutok: fašistické b-á

barbarstvo -va -tiev s.

barbarstvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ vývojové obdobie ľudskej spoločnosti medzi divošstvom a civilizáciou (začínajúce sa vznikom hrnčiarstva a končiace sa vznikom písma)
2. pejor. ▶ nekultúrne, necivilizované správanie; syn. hrubosť, surovosť, primitivizmus: kultúrne, duchovné b.; ekologické b.; b. kolonizátorov; Barbarstvo nemôže zvíťaziť nad civilizáciou! [A. Baláž]; V modernej Európe riešiť konflikt vojenským násilím je moderným barbarstvom. [Sme 1999]; pren. Pohoršenie sa nad barbarstvom umiestňovania nedopitého sektu do chladničky. [InZ 2002]
3. pejor. ▶ barbarský, surový skutok, čin: fašistické barbarstvá; spáchať b.; zbúrať tento pamätník je b.; Švédi vo všeobecnosti považujú bitie detí za barbarstvo. [Inet 2003]

barbarstvo -a s. ‹g›

1. vývojové obdobie ľudskej spoločnosti medzi divošstvom a civilizáciou (začínajúce sa vznikom hrnčiarstva a končiace sa vznikom písma)

2. pejor. kultúrna zaostalosť, nevzdelanosť; hrubosť, surovosť

barbar, -a m.

1. hist. každý cudzinec u starých Grékov a Rimanov;

2. nevzdelaný, nekultúrny, hrubý, surový človek;

barbarský príd.: b-é kmene; b-é pomery, b-é spôsoby, skutky, činy;

barbarsky prísl.;

barbarskosť, -ti ž.;

barbarstvo, -a str.

1. druhý stupeň vývoja ľudskej spoločnosti;

2. hrubý, surový skutok, nekultúrny čin, nekultúrne počínanie

barbarstvo p. barbar