barbar -a m.
1. cudzinec u starých Grékov a Rimanov
2. pejor. nekult., nevzdelaný surovec: sú to b-i, ničia prírodu;
barbarský príd.: b-é kmene; b-á vojna;
barbarsky prísl.;
barbarstvo -a s.
1. hist. st. vývoja spoločnosti, v kt. sa začína rozklad rodového zriadenia
2. k 2: b. kolonizátorov
3. -tiev barbarský skutok: fašistické b-á
barbarský -ká -ké príd.
barbarský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s barbarmi, príslušníkmi národov žijúcich mimo hraníc antického sveta, negrécky, nerímsky: barbarské kmene, štáty; naddunajský b. svet; Rímske légie prenikli do barbarského moravsko-slovenského vnútrozemia. [Slovensko I]; hist. barbarské ríše včasnostredoveké 2. 2. st. -kejší ▶ majúci vlastnosti al. znaky barbarov, nekultúrnych, nevzdelaných ľudí; syn. nekultivovaný, necivilizovaný: barbarské zvyky; b. prejav; civilizovaný človek dokáže byť oveľa barbarskejší a krutejší než primitívny domorodec; pren. b. prepych; fascinujúci, barbarský, úžasný rytmus [D. Kužel] 3. 2. st. -kejší pejor. ▶ vyznačujúci sa bezohľadnosťou, hrubosťou, hrubý, násilný, krutý: b. nálet; barbarské vyčíňanie vojska; b. výbuch v centre mesta; najnebezpečnejšie a zároveň najbarbarskejšie zbrane hromadného ničenia [Vč 1984]
barbarský príd. ‹g› k barbar
1. negrécky, nerímsky: b-é kmene; hist. b-é ríše včasnostredoveké štáty založené v 5. stor. na území bývalej Rímskej ríše
2. majúci vlastnosti al. znaky pripisované barbarom, primitívny, nevzdelaný; hrubý, krutý, surový: b. čin; b. režim
3. expr. nevkusný, nevycibrený: b. prepych;
barbarsky prísl.
barbarský p. primitívny 1, hrubý 2, nevzdelaný
hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)
2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož
3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý
nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo
p. aj sprostý 1
ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsilie • kaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístup • barbarský • pejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby
p. aj ničivý
primitívny 1. ktorý je na najnižšom stupni spoločenského vývoja • prvotný • prapôvodný (ktorý bol na začiatku spoločenského vývinu): spôsob života primitívnej, prvotnej, prapôvodnej rodiny; prvotné, prapôvodné náboženstvo • necivilizovaný (op. civilizovaný) • nekultúrny • nevyspelý • barbarský: primitívny, necivilizovaný, barbarský svet • divý • divoký • divošský: divé, divoké, divošské kmene
2. zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývinu • jednoduchý • prostý: primitívne, jednoduché nástroje; primitívne, prosté myslenie • nedokonalý: nedokonalá technika, nedokonalý spôsob výroby • nízky: nízky stupeň vývinu • ľudový • zastar. vulgárny: ľudový, vulgárny jazyk
3. p. nevzdelaný, obmedzený 1, nevyspelý
zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, čin • neľudský • brutálny • surový • barbarský: brutálne, surové zaobchádzanie • krvilačný • sadistický • pren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenie • expr.: zvlčený • zvlčilý • zvrhlý • zvierací: zvlčený, zvrhlý zločin • odporný • hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vražda • príšerný • ohavný • obludný: príšerná, obludná pomsta • hrub. zhovädilý: zhovädilý človek
2. p. hrozný 1
barbar, -a m.
1. hist. každý cudzinec u starých Grékov a Rimanov;
2. nevzdelaný, nekultúrny, hrubý, surový človek;
barbarský príd.: b-é kmene; b-é pomery, b-é spôsoby, skutky, činy;
barbarskosť, -ti ž.;
barbarstvo, -a str.
1. druhý stupeň vývoja ľudskej spoločnosti;
2. hrubý, surový skutok, nekultúrny čin, nekultúrne počínanie
barbarský p. barbar