baran -a mn. N a A -y m.
1. samec ovce;
pren. expr. živ. mn. -i tvrdohlavý al. hlúpy človek
2. tech. ťažká výkonná (zatĺkacia) časť buchara, baranidla ap.
● expr.: stáť, držať ako b. trpne, pokojne; sprostý ako b. veľmi; váľať b-y robiť kotrmelce; aby bol aj → vlk sýty, aj b. ostal celý;
baraní príd. k 1: b-ie mäso, b. kožuch;
baranček -a mn. N a A -y m. zdrob.
baraní L -ňom -nia I -ňou -nie príd.
baraní L -ňom -nia -nie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na barana; pochádzajúci z barana: b. loj; barania koža; baranie rohy ↗ i lexikalizované spojenie; barania vlna pevnejšia, ťažšia ako z ovce; podiel baranieho mäsa v strave □ baranie rohy dlhé úzke špicaté papriky 2. ▶ zhotovený z baraniny, mäsa barana: b. guláš; pečené baranie stehno; barania hruď s ryžou; baranie klobásky, rebierko 3. ▶ zhotovený, vyrobený z barančiny, kožušiny barana: mrazivým vzduchom voňajúci otec v starom baraňom kožúšku [A. Baláž] 4. ▶ ako súčasť ľudových označení rastlín a húb: b. jazyk, bot. kopytník európsky Asarum europaeum trváca rastlina; barania hlava, bot. kučierka veľká Sparasis crispa veľká guľatá jedlá huba; b. chvost, bot. divozel veľkokvetý Verbascum densiflorum liečivá rastlina ◘ fraz. sprostý ako baraní roh veľmi; barania hlava a) tvrdohlavý, neústupčivý človek b) hlúpy človek
baran, -a, mn. č. -y m.
pren. expr. o nemotornom al. hlúpom človeku: Dnes už niet barana, čo by na rohy pobral hriechy iných. (Kuk.) Nikdy som úvodníky nepísal. V tom som baran (Jes.) neskúsený.
● stáť, držať, ísť ako b. trpne, pokojne, trpezlivo; hovor. brať ako b. na rohy mnoho, bezočivo; ľud. váľať b-y robiť kotrmelce; aby sa i vlk nasýtil, i b. zostal celý (úsl.) aby obidve stránky boli spokojné; starý b. tvrdý roh má (prísl.) o starom al. silnom, neúnavnom človeku;
2. drevený al. železný klát s rukoväťami na utĺkanie skyprenej zeme;
tech. ťažký železný klát na ručné al. strojové zatĺkanie nosných stĺpov;
3. staroveký vojenský nástroj na búranie hradieb a múrov;
4. astron. Baran súhvezdie;
baraní, -ia, -ie príd.: b. roh, b. kožuch, b-ie mäso;
baranček, -a, mn. č. -y m. zdrob. mladý baran, jahňa
baraní príd. 1. csl pochádzajúci z barana: Mávale zme drahne loj baraňí (Čelovce MK); Na oberački šeckin pochuťeu̯ baraňí guláš (Pukanec LVI); A ten voca śedzel na baraňej bundze a kukal na mňe (Kendice PRE); baraňí maso (Stupava BRA); baraňi luj (Studenec LVO) F. takí si sprostí ag baraní roch (Kameňany REV) - veľmi; stálo to šecko za baraňí loj! (V. Maňa VRB) - bolo to slabé 2. v dvojslovných názvoch a. liečivá rastlina, bot. divozel veľkokvetý (Verbascum thapsiforme): baraňi chvust (Dl. Lúka BAR) b. jedlá huba, bot. kučierka veľká (Sparasis crispa): baraňí hu̯ava (Kuchyňa MAL); Našol som baraňu hlavu, ta budze na poľivečku (V. Slivník SAB) c. sorta hrozna: Aj baraní ocaz bol bílí aj lipa, ale to ból kiselí hrozen (Bernolákovo BRA); Baraní ocaz ból velice dúhí strapec (Viničné MOD); baraňí chuost (Pukanec LVI)
baraní p. baran