barmicva, bar micva -vy ž. i neskl. ⟨aram.⟩ ▶ (podľa židovskej tradície) slávnostné uvedenie trinásťročného chlapca medzi dospelých mužov; možnosť chlapca vyvolať k Tóre po absolvovaní tohto obradu: stanoviť dátum bar micva; najstarší syn ešte nemal barmicvu
bárs1, bár1 čast. ⟨maď. ~ turk.⟩ 1. obyč. v spojení bárs aj, bár aj ▶ vyjadruje ľahostajnosť, hnev, negatívne pocity; syn. hoci: choď b. aj do tramtárie; Aj mäsiar, aj exekútor, aj úrad, čo chce dane, daj, daj a ty bárs aj skap! [V. Ferko]
2. v spojení bárs by, bár by ▶ vyjadruje pozitívne al. negatívne želanie, nádej v želacích al. zvolacích vetách; syn. kiež (by), keby, keby len: b. by sa vám to podarilo!; b. by sa vám tam šťastne žilo!; Bárs by ma radšej nebolo, zanariekam! [M. Dzvoník]; Bárs by v každom stretnutí každé mužstvo vydalo zo seba maximum schopností. [VNK 2000]
3. v spojeniach bárs by (aj) nie, bár by (aj) nie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie; syn. akoby aj nie, bodaj by (aj) nie: Zdvihol nahnevane telefón, ktorý ho už od ranného rána rozčuľoval, bár by aj nie, veď je to vari desiaty raz, čo vyzváňa. [A. Plávka]
bárs2, bár2 spoj. podraďovacia ⟨maď. ~ turk.⟩ hovor. ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci (aj), aj keď: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná; Ja by si ho nevzala, keby bol bár zo zlata. [A. Ferko]; Radšej však má veselé, hoci búrlivé príbehy, bárs plné pletiek a vášní, len nech sa nekončia tragicky. [L. Ballek]; Dobrý skutok som vykonal, bár aj nič za to nedostanem, ľahšie sa mi bude usínať. [VNK 2003]; Bárs by sme aj prehrali, len nech nám to stačí na postup. [Sme 1996]
bar1 baru L bare pl. N bary m. ⟨angl. ‹ fr.⟩ 1. ▶ zvýšený pult (v reštaurácii a pod.) na podávanie jedál a nápojov: sedieť pri bare; objednať si pri bare jeden koňak
2. ▶ samostatná skrinka al. osobitný priestor v príborníku, v nábytkovej zostave a pod. na liehoviny: domáci b.; Malým kľúčikom otvorila bar, ktorý sa v prívale tlmeného svetla zaleskol zrkadlami. [P. Jaroš]; Preto sa stalo módne, ba vlastne už celkom samozrejmé, mať doma malý príručný bar a v ňom aspoň dve-tri fľašky čohosi na ponúknutie. [NP 1983]
3. ▶ zariadenie na rýchle občerstvenie: denný b.; mliečny b. bufet s prevažne mliečnymi výrobkami; Reštaurácia, denný a nočný bar, ako aj konferenčná miestnosť sú na prvom poschodí. [Vč 1973]; Na vyvýšenom priestore nás tu privíta snack bar. [Vč 1977]
4. ▶ nočný zábavný podnik: nabitý b.; majiteľ striptízového baru; navštevovať bary; túlať sa, potĺkať sa po baroch; Kuli plány, ako strávia večer, ktoré tatranské bary stoja za pozornosť. [V. Švenková]
▷ barík, barček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Priamo v chate sa nachádza biliardový stôl, mechanický futbal, v spoločenskej miestnosti barík na občerstvenie. [Inet 2004]
bar2 baru pl. N bary m. ⟨gr.⟩ fyz. ▶ násobná jednotka tlaku v sústave SI
Dolný Bar -ného Baru L -nom Bare m.
obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhovýchodne od Dunajskej Stredy;
Dolnobarčan, Barčan -na pl. N -nia m.;
Dolnobarčanka, Barčanka -ky -niek ž.;
dolnobarský, barský -ká -ké príd.
Horný Bar -ného Baru L -nom Bare m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhozápadne od Dunajskej Stredy;
Hornobarčan, Barčan -na pl. N -nia m.;
Hornobarčanka, Barčanka -ky -niek ž.;
hornobarský, barský -ká -ké príd.