barón -a m. príslušník nižšej šľachty;
barónka -y -nok ž.;
barónsky príd.
barón -na pl. N -ni m.
barón -na pl. N -ni m. ⟨fr. ‹ germ.⟩ 1. hist. ▶ (v Uhorsku) najvyšší krajinský hodnostár v 13. - 16. stor.: hrobka baróna Š. Koháryho 2. ▶ najnižší titul príslušníka vysokej šľachty získaný na základe majetku, nie rodu: posledný z rodu barónov; zakladateľom moderného olympizmu bol barón Pierre de Coubertin 3. pejor. ▶ veľký boháč, finančný magnát al. človek ovládajúci istú oblasť: finanční, drogoví baróni; oceľoví baróni; zastar. uhoľný b. ◘ fraz. žiť ako barón v blahobyte, v pohodlí ▷ barónik -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob., často pejor.: Dostali tiež nového veliteľa, Lewartovského, ctižiadostivého barónika. [V. Mináč]; barónka -ky -nok ž.
barón -a m. (barónka -y ž.) ‹f < germ› hist. (vo Francúzsku a Anglicku) pôvodne vazal kráľovskej koruny; (vo Francúzsku) od 13. stor. titul nižšej šľachty; v Anglicku a i. dnes najnižší titul príslušníka vysokej šľachty;
barónsky príd.: b. titul; hist. b-a vojna prebiehajúca v rokoch 1263 – 1265 v Anglicku medzi šľachtickou opozíciou a Henrichom III.
barón p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
barón, -a m. šľachtic istého stupňa;
pren. pejor. a) o veľkom boháčovi; b) o človeku, ktorý hrá veľkého pána: žiť ako b. v blahobyte, v pohodlí; chodiť ako b. pyšne; Bez pozdravenia, sťa nejaký barón, prešiel dolu cestou. (Tim.);
barónka, -y, -nok ž.;
barónsky príd.: b. titul;
barónstvo, -a str. barónska hodnosť
barón m. (báron) zastar. šľachtic istého stupňa: Barón v susednej ďeďiňe boľi bohatí (Tek. Trsťany LVI) F. sedzí sebe jako barón (V. Rovné BYT) - nič nerobí; choďí si aňi báron (Hor. Lehota DK) - pyšne, namyslene; barónka ž.: Barón po vojňe ujšou̯ do Rakúska, aj z barónkou (Návojovce TOP)
barón m fr/angl nižšia hodnosť príslušníka šľachty: učedlnjcy hned chteli byti knjžata, grofi, barones (SP 1696); Jakob za barona se wydawa (Kur 1787); -ov príd privl: J. Kozak, kertiss baronuw (PREŠOV 1784); -stvo [-í] s územie patriace barónovi: (mesto) s baronstwjm bredanskim (KrP 1760)