Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;

banícky príd.: b-a osada, b. učeň;

baníctvo -a s.

1. zamestnanie baníka

2. odvetvie hospodárstva zaoberajúce sa ťažbou uhlia a rudy

banícky -ka -ke príd.

banícky -ka -ke príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na baníkov; patriaci baníkom; súvisiaci s baníkmi: b. stav; b. fortieľ; b. štrajk; b. kabát; slávnostný b. odev; banícka prilba; banícka práca, drina; banícka rodina; banícke zvyky; Štyria muži v baníckych uniformách niesli truhlu, za ňou kráčal farár a Karol vedľa neho. [LT 1998]
2. ▶ súvisiaci s baňami, s baníctvom: b. kraj; b. učeň, dorast; star. banícka fakulta fakulta baníctva; banícka obec, osada, štvrť; banícke učilište; Banskoštiavnická banícka škola sa stala školou so systematickou výučbou a študijným poriadkom. [Inet 2005]

baník, -a, mn. č. -ci m. robotník v bani;

banícky príd.: b-a škola, b. učeň, b. kraj;

baníctvo, -a str.

1. práca v baniach, povolanie baníkov;

2. hromad. baníci

baník¹ m. robotník v bani: Muoj starí bou̯ baňík (Kociha RS); Z Ostravi prišlo kopu baníkvov (V. Rovné BYT); Moji dvá bratié su banníci, robá v uhelníh banách (Šípkové PIE); banícky príd.: Svieťeu̯ iba baňícki kahan (Kociha RS)