Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

banálny príd. všedný: b-a historka; b-e frázy ošúchané;

banálne prísl.;

banálnosť -i ž.

banálnosť -ti -tí ž.

banálnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ banálny, všedný ráz niečoho; vlastnosť toho, čo je banálne, všedné; nedostatok originality; syn. banalita, všednosť, ošúchanosť: b. príbehov; b. životnej nudy; skĺznuť do banálnosti; balansovať na pokraji sentimentality a banálnosti; Čo ako sa mu tá pravda videla banálna, svojou banálnosťou sa nijako nestala menej pravdivá. [M. Bútora]
2. ▶ prejav banálneho, neoriginálneho správania, banálne reči, banality: vyhýbať sa banálnostiam; vychrlil naňho prúd banálností; rozprávať, počúvať len samé banálnosti; Nijaká iná téma nám nedovoľuje v krátkom čase nakopiť na seba toľko hlúposti a banálnosti. [P. Jaroš]

banálny príd. ‹f < germ› všedný, otrepaný, ošúchaný: b. prípad; b. vtip; b. výraz triviálny;

banálne prísl.;

banálnosť -ti ž.: b. citu; veriť b-tiam všedným veciam, banalitám

banálny príd. všedný, bezvýznamný, otrepaný: b-e frázy;

banálne prísl.;

banálnosť, -ti i banalita, -y, -lít ž.