balta -ty bált ž.
balta -ty bált ž. ⟨maď. ‹ turk.⟩ etnogr. ▶ sekera na dlhšom porisku: Kde valaška, kde balta, kde opasok, zlato, spýtajú sa verše v zbojníckej poézii. [V. Ferko] ▷ baltička -ky -čiek ž. zdrob.
balta, -y, bált ž. nár. sekerka na dlhom porisku, valaška: V hrsti trímal svoju baltu. (Vaj.);
baltička, -y, -čiek ž. zdrob.
balta1 ž. 1. strsl, záh, vsl druh (rozlične používanej) sekery: Balta je ťieš sekera, ale maďarská (Dol. Kubín); A teraz udri baltou! (Lipt. Hrádok LM); Na tie koli to sa používa čo aj pri dome, bau̯ta (Sklabiná MK); Co stojiš, ber baltu a idzeme do ľesa (Hatalov MCH); Dostal z baltu po hlave (Michaľany TRB); bau̯ta (Kostolište MAL) F. popite jag balti (Kokšov-Bakša KOŠ) - veľmi opití 2. expr. veľký (ťažký) kus niečoho: Odvaľil sebe baltu chľeba (Markušovce SNV); baltička ž. zdrob. k 1: Z baltičku śe rube drevo do mašinki, z veľku baltu śe idze do ľesa (Hatalov MCH)
balta2 ž. záh tmavohnedý valčekovitý šúľok močiarnej rastliny, bot. pálka (Typha): Ket sme bili dzeci, sme velice rádzi chodzívali na bau̯ti (Jablonové MAL)
baltička p. balta1
balta ž tur/maď sekera so širokou čepeľou (používaná aj ako zbraň): baltu aneb sekeru (ILAVA 1620); (ľudí) bili baltami a ssablami (LIPTOV 1641); ga na neho z baltou a on na mna z sekerou (PUKANEC 1789); -ka, -ička dem: platylo se za baltky (ŠTÍTNIK 1648); securicula militaris: balticka (LD 18. st)