balkón -a m. ‹t < germ›
1. stav. plošina vyložená pred obvodové murivo, obyčajne so zábradlím a prístupná zvnútra budovy; vnútorný b. visutá konštrukcia v divadle, v kostole, v sále a pod., najčastejšie stupňovitá
2. zvýšená časť hľadiska nad prízemím (v divadle, kine a pod.): sedadlo na prvom b-e;
balkónový príd.