Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

baláchať -a nedok. expr.

1. rozširovať falošné správy, vyvolávať zmätok táraním: b. do sveta

2. zavádzať, balamutiť: b. ľudí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
baláchať ‑a ‑ajú nedok.

baláchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok.

baláchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. expr. 1. (koho čím) ▶ pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva, ohlupovať; syn. balamutiť: balácha ju rečičkami, sladkými rečami; Zdôraznil, že je nezodpovedné baláchať ľudí prázdnymi sľubmi. [Inet 2001]
2. (čo; ø) ▶ rozširovať falošné správy, vyvolávať zmätok nepremyslenými rečami; syn. balušiť, balamutiť: b. do sveta; jalové baláchanie; Aká múka? Aké sitá? Čo to zas baláchaš? [V. Šikula]
opak. baláchavať -va -vajú -val; dok.obaláchať, nabaláchať, zbaláchať


nabaláchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. expr. 1. (koho na čo) ▶ ovplyvniť niekoho nepravdivými informáciami tak, aby urobil istý nerozumný čin, zlé rozhodnutie, naviesť niekoho na niečo, nahovoriť; syn. nablázniť, nakriatnuť: nedajte sa n. na hocičo; dal sa n. na ďalšiu metódu chudnutia; nabaláchali ju na veľmi lacný prenájom
2. (koho čím; ø) ▶ priviesť niekoho do zmätku, do omylu prostredníctvom klamstva, ohlúpiť; syn. obalamutiť, pobalamutiť: nenechať sa n. reklamami; otca nabaláchal rečičkami o lepšom živote; Nabaláchal mamu, že si v Čechách zarobí viac ako na Slovensku, vypýtal si od nej tisíc korún. [D. Dušek]
3. (komu čo) ▶ presvedčiť niekoho o niečom nepravdivom, založenom na lži, rozšíriť, rozniesť falošné správy, fámy, narozprávať niekomu niečo; syn. nahučať: treba ľuďom niečo prijateľné n.; A aby ste nepovedali, že vám chcem niečo nabaláchať, prečítajte si. [J. Domasta]; Kto im nabaláchal, že magistru zavraždili? [Ľ. Jurík]
nedok. k 2baláchať


obaláchať -cha -chajú (ne)obaláchaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ vedome nepovedať pravdu, priviesť do omylu prostredníctvom klamstva, zavádzaním, zmiasť, podviesť, oklamať niekoho; syn. obalamutiť, oblafnúť: dal sa o. podomovým predavačom; teba obalácha hocijaké decko; načisto ju obaláchal sladkými rečičkami o láske; tým neobaláchaš ani malé dieťa; V lese pod hradom a na úbočiach ostrohu nešuchol ani lístok, nezačvirikal vták. Báthory sa tým nedal obaláchať. [J. Červenák]nedok.baláchať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

baláchať 1. p. tárať, blúzniť 1 2. p. balamutiť


balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba balušíexpr. bľabotaťzried. bľabotiťexpr. baláchaťhovor. fantazírovať: od hladu už fantazírujehalucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)

2. p. rojčiť, snívať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

baláchať, -a, -ajú nedok. expr.

1. hovoriť nepravdy, šíriť falošné zprávy, robiť zmätok, tárať: b. do sveta;

2. (koho) miasť, zavádzať, balamutiť: (gazdovia) baláchaní pravotármi (Urb.); b. ľudí (Heč.);

dok. k 2 nabaláchať, zbaláchať

baláchať nedok.
1. čiast. strsl, strenč expr. hlúpo a zbytočne rozprávať, tárať: Ňebaláchaj uš tólko! (Bošáca TRČ); Ždi balácha šeličo (Prievidza)
2. vyvolávať neistotu, balamútiť: Čo baláchaž ľiďi? (Bystrička LUČ); Ňebaláchaj pora̋dňih ľiďi! (Kokava n. Rim. RS); Ale ňever mu, on ťa len balácha! (Návojovce TOP); Mosíž dzecko tag baláchac? (Prosné PB)
3. zried. nahovárať: Pokúšav sa ho baláchať, abi sa čím skuor oženev (Hliník n. Hron. NB)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu