bacil -a mn. N a A -y m. choroboplodná baktéria
bacil G a A -la L -le pl. N a A -ly m.
bacil -la L -le pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ ▶ jednobunkový mikroorganizmus paličkovitého tvaru vyvolávajúci infekčné ochorenie; choroboplodná baktéria: odolný, nebezpečný b.; roznášanie bacilov; telo napadnuté bacilom; moskyt infikovaný bacilom malárie; pren. proti bacilu moci nie je imúnny nikto; Máme v sebe bacil centralizmu. [Sme 2001] chorobný sklon; lek. Kochov b. mikrób spôsobujúci tuberkulózu
bacil -a m. ‹l› biol. tyčinkovitý mikrób rodu Bacillus vytvárajúci spóry; neodb. pôvodca infekčného ochorenia;
bacilárny príd.: lek. b-a dyzentéria infekčné črevné ochorenie spôsobené mikroorganizmami rodu Shigella, bacilárna úplavica
bacil, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. rastlinný mikroorganizmus spôsobujúci kvasenie, hnitie, nákazlivé choroby, baktéria;
bacilový príd.