babroš -a m. hovor. expr. babrák: b., všetko pokazí
babroš -ša pl. N -ši m.
babroš -ša pl. N -ši m. hovor. expr. ▶ kto robí niečo nešikovne, zdĺhavo al. zle, kto sa s niečím babre; babrák, fušer: si ty ale b.!; Ešte som nevidel takého babroša. [F. Hečko]; pren. Štát je babroš, nerozumie podnikaniu. [VNK 2001] ▷ babroška -ky -šiek ž.
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
babroš p. nešikovník
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
babroš, -a m. hovor. pejor. babrák: Četníci nič nenašli, babroši. (Rys.)
babroš m. csl expr. nešikovný, ťarbavý človek, fušer: Na zotpovednú robotu babroša si ňeber! (Pucov DK); Šetko mu padá z rúk, babroš akísik! (Dol. Lehota DK); Starí nebú ra̋dní šuster, len takí babroš (Brusník REV); Babroš, ňiš sa mu ňepodarí, fšecko pobabre (Bánovce n. Bebr.); Ti babroš, taki śi glupi, že ňidž ňeznaš! (Letanovce SNV); Ta to babroš, ňerozumi śe do ňičeho (Dl. Lúka BAR); babroška ž. expr.: Ti taka babroška jag aj druhe, a co śe teľo vichvaľuješ?! (Hatalov MCH)