babrák -a mn. -ci m. hovor. expr. nešikovný, ťarbavý človek, babroš, fušer;
babrácky príd. i prísl.: b-a robota; urobiť niečo b.;
babráctvo -a s.
babrák -ka pl. N -áci G -kov m.
babrák -ka pl. N -áci G -kov m. hovor. expr. ▶ kto robí niečo nešikovne, neobratne al. zle a pritom pomaly, zdĺhavo, kto sa s niečím babre, fušer; syn. babroš: b. babrácky, b. babravý! (často v nadávkach); som ja ale b.!; Darmo, majster je majster, tamtí sú babráci. [V. Šikula]; Odvtedy nadáva na babráka doktora, čo mu vyoperoval jabĺčko. [P. Kováčik] ▷ babráčik -ka pl. N -kovia m. zdrob.: ty môj b.; babráčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš malý b.; Tebe husle do ruky? Takému babráčiskovi? [J. Alexy]; babráčka -ky -čok ž.
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
babrák p. nešikovník
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
babrák, -a, mn. č. -ci m. hovor. pejor. kto robí zle al. nešikovne svoju prácu, nešikovný, ťarbavý človek; kto robí, pracuje pomaly, zdĺhavo, pomalý človek;
babrácky príd. i prísl.: b-a robota zle urobená, b-e ruky nešikovné, pomalé; b. niečo urobiť;
babráckosť, -ti ž.;
babráctvo, -a str. nešikovnosť, pomalosť, ťarbavosť
babrák m. strsl, zsl, expr. neobratný, nešikovný človek (remeselník); kto robí nešikovne a pomaly: Dobrí majster aj z mrcha dreva spraveu̯ dobre, a babrág aj dobruo drevo pokazeu̯ (Pukanec LVI); Tomu babrákovi si ňedám koňa sfušuvať (Prochot NB); Bol s ňeho taki babrak, že ňeveďel aňi kliňec pribiť (Zborov n. Bystr. KNM); Babrák, šecko pokazí! (Kuchyňa MAL); babráčka ž.: babráčka (Hor. Lehota DK)