bašta -y bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku
2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja
bašta -ty bášt ž.
bašta -ty bášt ž. ⟨tal. ~ germ.⟩ 1. ▶ vežovitá predsunutá časť opevnenia hradieb miest a hradov stavaná ako súčasť pevnostných múrov: obranná b.; polkruhová kamenná b.; bašty zámku; Pod starou hradnou baštou bol úzky pás nevyužitej zeme. [J. C. Hronský] 2. publ. ▶ základný činiteľ, predstaviteľ odolávajúci procesu vývoja, premeny al. zániku; syn. pilier, opora, záštita: Čína, posledná b. komunizmu; Táto bašta kalvinizmu ich očakávala ako spasiteľov. [M. Ferko]; V posledných kolách sa prebudili bývalé bašty nášho hokeja. [Vč 1990]; Bobový šport je poslednou mužskou baštou. [Pd 1998] 3. šach. zastar. ▶ figúra pohybujúca sa po radoch a stĺpcoch, veža: prišiel o baštu
Nová Bašta Novej -ty ž. obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese juhozápadne od Rimavskej Soboty;
Novobašťan, Bašťan -na pl. N -nia m.;
Novobaštianka, Bašťanka -ky -nok ž.;
novobaštiansky, baštiansky -ka -ke príd.
bašta -y ž. ‹t› vysunuté vežovité hradbové opevnenie: b-y zámku; publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja
bašta 1. p. opora 2 2. p. veža
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická veža • bašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámku • hovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučali • zried. vežica (Urbánek)
bašta, -y, bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia: b-y zámku; Terasa domu vyčnievala nad celým mestom sťa veľkolepá bašta. (Kuk.); skaly vypínajú sa ako bašta do výšky (Urb.);
2. niečo pevné, mocné, čo poskytuje oporu, ochranu; opora, záštita: SSSR — bašta pokroku a mieru; USA sú hlavnou baštou imperializmu; Tisovec bol označený za baštu panslavizmu. (Vans.);
3. zastar. veža v šachovej hre (Jes.)
bašta ž. (bášta) 1. oporná časť opevnenia: Tu sa viškrábal na jennu tú baštu, kerá ešče podnes stojí (Dobrá Voda PIE); To je ňi brána, aľe bášta (Kociha RS) 2. expr. silná žena: bašta (Bobrovec LM)
bašta ž lat 1. obranná veža v sústave hradieb mestského al. hradného opevnenia: w dólneg basste (BYTČA 1606); zamoczke mury, brany, bassty (SKLABIŇA 1643); na murech sau bassty a weže (OP 1685); propugnaculum: pewnost, bassta, pewne mesto (KS 1763); muri a bassti mesta Jericho (WS 18. st); pren pevnosť, opora, záštita, útočište: modlitba gest bassta nasseg obrany (TC 1631); arianskemu wiznáňy dwe pewne bassty postawyl Luther (PP 1734); Panye mój, óh, motzni zámku i basto ufala (DŽ 1752) 2. obranný múr, násyp, ohrada, val: circumvallo: basstami, ssancy, walem obhánjm, ohrazugi, pewnjm (WU 1750); munimen: pewnost, ohrada, bassta, násyp et ssanc (KS 1763); vallum: násyp ssanec, bassta (AP 1769) 3. dobývací stroj v podobe pohyblivej drevenej veže: machina oppugnatoria: bassta (KS 1763) 4. vysoká drevená konštrukcia: wysoké bássti, odkud na diwadla hleďeli (KS 1763); P. tpn poss. Basth (v Novohrade 1241); -ička ž dem k 1: wisse brany a bassticzky za nowim zamkom (SKLABIŇA 1638); w bassticze lawicze mrcha (H. HRIČOV 1680); w basstyczky dieru zaprawaly (KRUPINA 1684)