byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b1_005014 bývať1 i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)
byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať1 i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)
byť (buc, buť, bucť, busť, bisť)
I. ako plnovýznamové sloveso
1. csl jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa: Teraz už o tom aňi chír, čo voľakedi bolo (Lišov KRU); I druhí ľuďa̋ jesú, čuo idú do hori (Žaškov DK); Jesto tu aj medveďe (Jarabá BRE); Tu ból volakedi mor a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Tam dážďa ňebolo ňigdi (Jásová HUR); Tam bula čista voda jak sľiza (Sokoľ KOŠ)
2. csl konať sa, uskutočňovať sa, trvať, stávať sa: Kím ešťe bola škola, pásla jeho stará mama, aľe kod bole prázňine, tag vom pásou̯ (V. Lom MK); Bolo to na veseľí h Belej (Mošovce MAR); O piéci má bi_cobáš (Bzince p. Jav. NMV); Co f tej chiži jest, že śe tam śveci? (Sedlice PRE); Ked bola muzika, išľi na muziku (Rankovce KOŠ)
F. žďi misí buť podľa ňeho (Dol. Lehota DK) - musí sa robiť podľa jeho vôle
3. csl zdržiavať sa, byť prítomný niekde, zájsť niekam s istým cieľom: Ďiou̯ka bola dnu a čakala (Detva ZVO); Náz bolo viacej z ďeďini tan v žatve (Lišov KRU); Mau̯ som buc tam, keď ho lapiľi (Chlebnice DK); Král biu̯ na vojňe (Jablonové MAL); Buďeš choďiď na hubi (Necpaly MAR); Buľi zme na poľu (Kokšov-Bakša KOŠ); Keľo nas tam bulo, bulo (Sobrance); Doma je ňit (Hradisko PRE)
F. ten je už u Abraháma (Pukanec LVI), už je tam (Brestovany TRN) - umrel; beťi za plachtou (Čelovce MK), bit f kúte (Myjava) - zotavovať sa po pôrode; bou̯ mu f pätách (Mošovce MAR) - sledoval ho, išiel tesne za ním; ňescel bi bidz v jeho skure (Záhradné PRE) - v jeho situácii
4. csl stáť, ležať, nachádzať sa, byť umiestnený niekde: Na keceli bou̯ kinťeš (Čelovce MK); Voz bol hore koľesami (Bobrov NÁM); Fľaša ňebola hňeť pri ruke (Mašková LUČ); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele (Smrdáky SEN); Já som ho len mikóv a už bóv aj na kope (Pobedím NMV); Madz mi bula na posceľi (Vyš. Remety SOB)
F. už je hore bradu (Vištuk MOD) - je mŕtvy; je pot papučou (Mošovce MAR) - je v područí; musí jej ždi biď na vrchu (Mošovce MAR) - podľa jej vôle; bolo mu to po cesťe (Kláštor p. Zniev. MAR) - mohol to vybaviť pri jednej príležitosti
5. csl pochádzať odniekiaľ: Tí boľi staďeto (Detva ZVO); Mojá manka sa tu vidali, s prespola boli, z Halmeša (Ružindol TRN); Keré (žriebä) bolo z veľkích koňí, uš f tíh dvoh rokoh bolo toľé (Podmanín PB); Joho dzedo buu̯ z Rusnakou (Sobrance)
F. biď od macochi (Pukanec LVI) - nemať plné práva, byť zaznávaný
6. značiť, znamenať, byť totožný: Cez štiri žŕtki (navité nite), to bola pousťena a to na dva razi bola sťena (Detva ZVO); Radosňík, to bou̯ kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ňie je kolom dvíhať! (Ležiachov MAR) - to nie je ťažké
7. iba v bud. čase (niečo, niečoho) chcieť, želať si: Buďež ešťe tej poľiouki? (Ležiachov MAR); Jano, buďeš slíže? (V. Maňa VRB); Bvóš toho ščiavňického kabáľa? (Štiavnik ŽIL)
8. trvať, minúť sa, prebehnúť (o čase): To je asi dvanádz rokou (Kráľova Lehota LM); Neni to modz rokóv, čo plte prestali chodzit (Peter pri Váhu HLO)
9. vychádzať, nažívať s niekým: Akože sťe zo susedmi? (Košťany n. Tur. MAR)
10. záh neos. s D menovať sa, volať sa: Jejih mužovi biu̯o Marcine (Brodské SKA); Biu̯o í Marino (Rozbehy SKA)
II. ako modálne sloveso
1. neos. s inf. mať, musieť: Bolo ván ta nechodzit (Bošáca TRČ); Ve Špačincoh je ešče cvikla kopat (Ružindol TRN)
2. v bud. s inf. iba v záp. nejaviť tendenciu realizovať dej (o veciach a javoch): Ten sňah ňebuďe a ňebuďe padať! (Mošovce MAR)
III. ako spona v spoj. s plnovýzn. menom, slovesom, prísl.
A. v dvojčl. vetách, kt. vyjadrujú
a. totožnosť, rovnakosť, zaradenie do vyššej kategórie: Keď to buďe chlapec, buďe na moju stránku (Benice MAR); Zriaďeňec krajinskího súdu bou̯ od náz rodák (Tŕnie ZVO); Najstaršiého sina žena mi hnet po sobáši povedala, že bitte mi matkú (Skalka n. Váh. TRČ); Bili za pastírú (Záh. Bystrica BRA); Šľepa kura, to buľi teke hrutki do poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Muš skladňig buu̯ (Úbrež SOB)
b. hodnotenie: Ten starí bou̯ na barľe, aľe bou̯ chlapisko! (Detva ZVO); Muoj apko boli o_dreva majster (Čelovce MK); Náš starkí už ani neni ten, čo ešče v lece (Trstie ILA); Na úrodu bol tu dobrí rok (Podmanín PB); A tota Maria, ta to bula huncut (Sokoľ KOŠ)
F. jez_mi tu za pána! (Košťany n. Tur. MAR) - on nie je nijaký pán; to je takí chu̯ap, aňi ho neňi (Brodské SKA) - je výnimočný; je ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR) - je veľmi pracovitý
c. vlastnosti al. stavy podmetu: Ňebuďeš takí hladní, ako ke_ťi buďe kobeľa prázna (Lišov KRU); On aj tag inakší nebuje (Trstie ILA); Buc ciho! (Chrasť n. Horn. SNV); Buce zdravi! (Dl. Lúka BAR); Ftedi me buľi pokojne (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. je škodni (Kokšov-Bakša KOŠ) - má škodu; je na plúcá (Sereď GAL) - má tuberkulózu
d. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Ďaťeľina bola zasiata (Lišov KRU); Brad mi je zahinutí (Bystrička MAR); Ja som už bola obznatá s tímto (Tŕnie ZVO); Ti kúpele, to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN); Ona biu̯a opčažená a porodziu̯a (Jablonové MAL); Vun ňejezd zbudovani ňigdze (Rudlov VRN); Žeľeni ľizdz bul v ňej (vo vianočnej oblátke) zapečeni (Kokšov-Bakša KOŠ)
e. rozličné okolnosti: Toto zrno buďe na siaťe (Lišov KRU); Žena je už na zľahnuťie (Kšinná TOP); Ždi mi bou̯ poruke (Mošovce MAR); Žena už bila k porodu (Dúbravka BRA); Ňičeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); beťi na predaj (Polichno LUČ)
F. beťi na enom chlebe (Selce KRU) - žiť v spoločnej domácnosti (s rodičmi, príbuznými); je na svém chlebie (Brodské SKA) - je nezávislý, zárobkovo činný
B. v jednočl. vetách pri výrazoch, kt. vyjadrujú
a. telesné al. duševné pocity, stavy v prírode aj v prostredí: Ako je tomu ďieučaťu? (Bystrička MAR); Ňeská je to inak (Detva ZVO); Ňije je s ňou dobre (Žaškov DK); Aj pekňe rano mohlo beťi, a do večera sa čas premeňiu̯ (V. Lom MK); Je mi velice pilno, puscite ma dopretku! (Vištuk BRA); Potom mi biu̯o lúto, sen sa vráciu̯ aj já (Jablonové MAL); Už je neskoro (Velčice TRČ); Už mi horši ňebudze, jag mi bulo (Markušovce SNV); A mňe za ňim ňedobre bulo (Sobrance)
F. bulo mu napochitri (Necpaly MAR) - veľmi sa ponáhľal; je mu na umreťie (Mošovce MAR) - jeho zdravotný stav je veľmi zlý; biu̯o jí z očú (Hlboké SEN) - nevoľno z urieknutia; jemu to neni recht (Dubová MOD) - nesúhlasí s tím
b. stav ako výsledok procesu (s trpným príčastím): Celí boží ďeň je zamračenuo (Socovce MAR); Tan e zanknúto (Mašková LUČ); Už je požaté (Zem. Kotešová BYT); Už bulo pokośeno (Bystré GIR)
c. hodnotenie: Od rana je s ňím na ňevidržaňia (Slovany MAR);
d. možnosť al. potrebu: Bolo mi treba robiť, kopať (Žaškov DK); Ces prvnejšú vojnu nebolo nijako dostat petrolín (Lovčice TRN); Ňebulo jag žic tedi (Sobrance)
IV. ako formálne sloveso, kt. tvorí významový celok s pripojeným podstat. menom (v predložkovom páde): Ag ván to ňebuďe na osoh, ešťe prícťe! (Lišov KRU) - osožiť; bolo mu to na razume (Čelovce MK) - myslel na to; Tá ňevesta bola f potresťe (Žaškov DK) - trápila sa, trpela; ból na váhách (Bošáca TRČ) - váhal; Vinohradi su uš kvete (Trakovice HLO) - kvitnú; Bóv son strachu, ked ma začav naháňat (Ludanice TOP) - bál som sa; Takí frajjére jej neboli po vóli (Kostolné MYJ) - neuspokojovali ju; Enom na oštaru mi je ten kabát (Skalica) - prekáža mi
V. csl ako samostatná morféma v zlož. slovesných tvaroch a pri vetných prísl.: A jeden slúžiu̯ Bosňe a bou̯ bi tam bívau̯ za tri roki, kebi ňeboľi zbadaľi že ta_mau̯ biď druhí (Detva ZVO); Boľi tag hovoriľi, že ho dvaja ubiľi (Bystrička MAR); Aľe to bi bolo bívalo málo toho (Podmanín PB); Budeme rukuvat šéstého októbra (Lopašov SEN); Ked ja išla do Košic, som ňechodzela na mašiňe (Sokoľ KOŠ) !1d_b2_005014 bývať1 i bývavať opak.: V bielih zemiah bívalo ždi ľepšuo žito (Lišov KRU); Bejvalo doz ráze, že edom ďem višou̯ lem edom ruoj (Čelovce MK); Na fašengi bivaľi muziki (Sokoľ KOŠ), Tu zdola cesti bívaľi takie domki (M. Bysterec DK); S toho rodu bívávali richtári (Brestovany TRN); S tú (so susedou) bívaľi veľmi zadobre bapka (Podmanín PB); Tan nám bívalo veselo (Kostolné MYJ); To bi bola bívala veľká haňba (Žaškov DK)
bývať1 p. byť
bývať2 nedok. csl trvalo niekde žiť, byť ubytovaný: Sa to volalo koliba, ďe zme bívali (Kľak NB); Tam, čo bívam ja, to je postavené z vipálenej cehli ručnéj (Podmanín PB); Zme bivaľi ošem, dzešedz i dvanazd v jednej hiži (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. bívat na hofierském (Hlboké SEN) - v prenajatom dome; bíva tan, dze pambo dobrú nodz dává (Bošáca TRČ), bívá pánubohu za chrptem (Kuchyňa MAL), bívá na vihnanisku (Revúca) - za dedinou al. na odľahlom mieste