býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.; zápasia ako b-y urputne;
pren. expr. živ. mn. -ci mocný (a hrubý) človek;
býčí príd.: b-ie zápasy;
býček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
býk G a A býka pl. N a A býky A hovor. i býkov m. (zviera)
býk býka pl. N býci G býkov m. (o človeku)
býk býka pl. N a A býky A hovor. i -kov m. 1. pl. A hovor. i býkov ▶ samec hovädzieho dobytka a ostatných zvierat z čeľade turovitých: jatočný, plemenný b.; posvätný b.; zranený, rozzúrený b.; črieda býkov; dráždiť býka; zápasiť s býkom; aréna, kde každý večer býky usmrtia matadori [Sme 2002] 2. pl. N býci A býkov expr. ▶ mocný (a hrubý) človek 3. Býk astron. ▶ zvieratníkové súhvezdie severnej oblohy (Taurus), skr. Tau 4. Býk pl. N Býci A Býkov ▶ zvieratníkové znamenie medzi 21. aprílom a 21. májom; osoba narodená v tomto znamení: horoskop pre Býkov; byť narodený v znamení Býka, byť B.; apríloví, májoví Býci ◘ fraz. mocný/silný ako býk veľmi ▷ býček býčka pl. N a A býčky A hovor. i býčkov m. zdrob. ▶ mladý samec hovädzieho dobytka: odrastený b.; mladý b. strečkoval po lúke; Tušenie blízkej smrti vedelo priviesť do šialenstva aj pokornejšieho býčka. [L. Ballek]
býk samec hovädzieho dobytka • bujak: kúpil plemenného býka, bujaka • hypok. byko
býk, -a, mn. č. -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.; pren.: Príboj zúri ako rozdivený býk. (Gráf) Vinco chodil chmúrny ako býk. (Bod.) Sedliakom sa zapálili oči a podliali sa krvou ako rozzúreným býkom. (Urb.);
Býk astron. jedno zo súhvezdí;
býčí, -ia, -ie príd.: b-ie zápasy
● b-ia krv druh červeného vína;
býček (zried. i býčik, hypok. i býčko), -čka, mn. č. -čky/-čkovia m. zdrob.
býk m. 1. csl plemenný samec hovädzieho dobytka: Je z dákeho velkieho bíka (Parížovce LM); Krava sa behala, ráno išól son s nú bíkovi (Ružindol TRN); Jeden gazda choval bika pre cali valal (Dl. Lúka BAR) F. ma śilu jag bik (Markušovce SNV) - je veľmi mocný; aňi mľeka, aňi byka (Humenné) - ničoho niet 2. vykastrovaný býk, junec, vôl: Mámo dva bíki na predaj (Kameňany REV); Do voza prahal bikoch (Janov PRE)
býček p. býk
býčik p. býk
býk, byko m 1. samec hovädzieho dobytka, bujak: Gallyk Petrykowi dal byka gedneho (P. ĽUPČA 1559); ma prisazowat magerka na biky telicžky (K. N. MESTO 1690 E); geden biko a gedna telica (ORLOVÉ 1710) 2. astron Býk, jedno zo súhvezdí zvieratníka: ked slunce stogi na znameni Bika (PR 18. st); -ový príd býčí: bykowy hnug (LK 1690); čo se dotyka masa bykoweho aneb bugačyho (LIPTOV 1698); wezmi leino wolowe nebo bikowe (LR7 18. st); cynomorion: bykowé korenj, hnjzdo, bylina (KS 1763) bot záraza, rastlina z rodu Orobanche; býček, býčik dem: byčkow nerezanych rocznich no 4 (TRENČÍN 1652); od krau, ktere se potelya, ma prisazowat magerka na biczky (K. N. MESTO 1690 E); (Register statku) geden bičsýk na trety rok (D. LÚKA 1737)