Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom; nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú; vozne b-jú (pri posúvaní); zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

expr. b. do sveta tárať;

dok. buchnúť -e -ú -chol

// buchnúť sa

1. udrieť sa: b. sa do kolena

2. hovor. expr. zamilovať sa, zaľúbiť sa: je do nej b-tý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
búchať ‑a ‑ajú nedok.

búchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok.


búchať sa -cha sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie sa nedok.

búchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chanie nedok. 1. (čím; ø) ▶ spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. kladivom, dverami; Tesári búchali sekerami. [V. Mináč]
2. ▶ vydávať tupý zvuk pri náraze tvrdých predmetov, pri výstreloch a pod., robiť buchot: dvere búchajú; Ťažké vozne hlucho búchajú v spleti koľajníc. [M. Urban]; Tri dni búchali výstrely z brokovníc. [Vč 1978]; Pozor, bude to búchať! [Pd 1995]
3. (na čo/po čom/do čoho) ▶ prudko, údermi narážať, búšiť; syn. udierať: b. päsťou po stole; b. do lopty; sused večer búchal na stenu; Krv mu však búcha do spánkov silou konského kopnutia. [P. Jaroš]; pren. Ale revolúcia búchala na dvere Uhorska. [V. Mináč] začínala sa prejavovať
4. (koho po čom/do čoho) ▶ údermi zasahovať človeka al. iného živého tvora; syn. biť: b. niekoho po hlave, po chrbte, do chrbta
fraz. expr. búchať do sveta tárať
opak. búchavať -va -vajú -val; dok.buchnúť, k 1 – 3zabúchať


búchať sa -cha sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie sa nedok. (o čo; do čoho) ▶ opakovane prudko narážať; syn. udierať sa, biť sa: b. sa po noháchfraz. búchať sa do pŕs zaprisahávať sa ▷ dok.buchnúť sa


buchnúť -chne -chnú -chni! -chol -chla -chnúc -chnutý -chnutie dok. 1. (čím) ▶ spôsobiť silný tupý zvuk pri náraze: b. kladivom, b. za sebou dverami
2. ▶ vydať tupý zvuk pri náraze tvrdých predmetov, pri výstrele a pod.: brána buchla; Odrazu dolu v hale niečo buchlo, pod galériou sa ozvali a vzápätí zanikli čiesi kroky. [A. Baláž]; Na ihrisko z davu vyleteli dve fľaše, buchlo niekoľko petárd. [Sme 2002]
3. (na čo/po čom/do čoho/o čo) ▶ prudko, úderom naraziť, búšiť; syn. udrieť: b. na zem spadnúť; b. päsťou do stola; Rozbehla som sa k svetlu, oslepená som buchla hlavou o hradu. [L. Ťažký]; Budík zvonil a zvonil, kým som po ňom nebuchol. [D. Dušek]
4. (koho (čím) po čom/do čoho) ▶ úderom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora; syn. udrieť: zľahka, silne niekoho b. do chrbta; Ako by ho boli buchli obuchom po hlave. [V. Mináč]
5. hovor. expr. ▶ prestať (dobre) fungovať, zlyhať: buchla nám obrazovka na televízore; V počítači buchol disk. [InZ 1999] pokazil sa
fraz. vrecom [po hlave] buchnutý hlúpy
nedok. k 1 – 4búchať


buchnúť sa -chne sa -chnú sa -chni sa! -chol sa -chla sa -chnúc sa -chnutý -chnutie sa dok. 1. (do čoho; o čo) ▶ mimovoľným nárazom si spôsobiť telesnú bolesť; syn. udrieť sa: b. sa do kolena, do hlavy; b. sa o dvere, o roh stola
2. hovor. expr. (do koho) ▶ pocítiť k niekomu lásku, zamilovať sa, zaľúbiť sa; syn. bachnúť sa: je do neho buchnutá; Ešte ako študent priemyslovky sa bezhlavo buchol do jednej Máliky. [J. Beňo]
fraz. buchnúť sa po čele na znak pochopenia; buchnúť sa po vrecku neľutovať výdavky
nedok. k 1búchať sa

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchotbuchotaťexpr.: trieskaťtrepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajúplieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňouhrmotaťhrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadurachotaťrachotiť: hrom rachotíexpr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

2. p. biť 1, 3 3. p. tárať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

búchať, -a, -ajú nedok.

1. robiť buchot (udieraním, dupaním, narážaním na tvrdé predmety ap.): dvere búchajú; b. dvermi; Pošiel dlažbou, búchajúc veľkými zablatenými čižmami. (Jes.) Ťažké vozne hlucho búchali v spleti koľajníc. (Urb.); búchajú z mažiarov (Ráz.) strieľajú;

2. (na čo, po čom, do čoho, zried. i do koho, o čo i bezpredm.) udierať, biť, tĺcť: b. na dvere, na okno; búchanie na zvon (Tim.) poplašné zvonenie; b. päsťou do stola, na stôl, b. do perín, b. niekoho po chrbte, do chrbta; More nebúchalo už na loď, ale ju hladkalo. (Jes.); srdce mu (jej, im) prudko búcha, búchanie srdca; Ani jej už nebúcha v sluchoch. (Kuk.); pren. dym búchal vysoko (Rys.) prudko vyrážal; v hlave búchala myšlienka (Kuk.) stále sa vracala;

3. pejor. rozprávať hlúposti, tárať: b. do sveta, b. dve na tri;

opak. búchavať, -a, -ajú;

dok. buchnúť, k 1 i zabúchať

|| búchať sa expr. (o čo, do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa: voda sa búcha o múry (J. Kráľ), on sa búcha o ploty (Kuk.)

b. sa do pŕs (star. i v prsia) veriť sa


buchnúť, -ne, -nú, -chol dok.

1. nárazom, pádom, výstrelom ap. spôsobiť buchot: b. dvermi, dvere buchli, čosi buchlo; Vtom už i buchne patrón (Ráz.) vystrelí.

2. (na čo, do čoho, zried. i do koho, koho, zried. i o čo, po čom i bezpredm.) udrieť, naraziť: b. päsťou na stôl, do stola, b. niekoho do chrbta, b. s niečím o zem; pätami (čižiem) buchnú o zem (Tim.); buchlo srdce v nádeji (Sládk.); pren. mne buchla krv do tváre (Vans.) udrela, vrazila

hovor. expr. vrecom (po hlave) buchnutý o hlúpom človeku;

3. štud. slang. prepadnúť;

nedok. búchať

|| buchnúť sa

1. (do čoho, do koho, o čo) udrieť sa, naraziť, vraziť: b. sa čelom do dverí; Na záhumní buchne sa do neho akýsi tieň. (Ráz.); buchol sa hlavou o strechu (Jes-á)

b. sa (päsťou) do pŕs pri dosviedčaní;

2. slang. (do koho, do čoho) zamilovať sa: som ti povedala, že sa buchol do sklenky. (Čaj.) Lekár je už náležite buchnutý, len nevie do ktorej. (Al.)

búchať nedok.
1. csl robiť buchot (udieraním, narážaním na niečo): Búcha, ľen tag duňí (Mošovce MAR); Tag zme očúvali, niegdo búcha, to oni klopali na dvere (Kostolné MYJ); Já vím (rojace sa včely) búchaním tag diriguvat, že sannú, gde skoro sám stem (N. Sady NIT); Ta už ňebuchaj teľo s totima dzverami! (Letanovce SNV)
2. csl udierať na niečo, biť, tĺcť: A o pou̯noci začňe voľakto jej búchad na dvere (Devičie KRU); Odbehla som oč čporhelta, lebo volado búchav na bránu (Brestovany TRN); Tamten (kupec) buchal krave do brucha (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. búchat štverku (Hlboké SEN) - kováč. rytmicky udierať kladivom podľa počtu pracovných síl
3. tlačením lámať, zmäkčovať konope, ľan ap.: Konope sa búchali z rukámi o tú perácú stolicu (Trakovice HLO)
4. šar expr. prudko tiecť, valiť sa: Z nosa mu kref buchala (Medzany SAB)
5. expr. prudko, rýchlo rásť: Kukaj, jak tote zarna buhaju po diźdžu (Spiš. Štvrtok LVO)
6. vsl expr. zapáchať (pálenkou), raziť: Paľenka z ňeho buchala (Studenec LVO); Z ňoho premocno bucha paľenka, ľedvo na nohoch stoji (Hatalov MCH)
7. turč, pohron, jtrenč expr. tárať, rozprávať hlúposti: Búchá dve na tri (Martin); Búcha do sveta (Brezno); Búcha do sveta, do vetra (Bošáca TRČ)
F. s pocmeľucha ďabol bucha (Humenné) - potmehúdovi nič dobré z očí nehľadí

búchať ndk
1. robiť buchot: gest to ručnice pěkná, wssak ani bucha, ani treffuge (FP 1744); trjskani, búchani (KS 1763)
2. na čo, do čoho udierať, biť, tĺcť: slissal sem na doskj buchania (KRUPINA 1643); on buchal do dwerj (ŽILINA 17. st); kdosy na dwere klope a bucha (MS 1758)
3. expr hovoriť do vetra, tárať: čo mu na gazik slina prinassa, to bucha (GV 1755); trepe, bucha, ano y to, čo mluwit neslussy (GP 1782); b. sa udierať sa, narážať: (pán Gaffor) do pana Miklossa sa buchal (DRAŽKOVCE 1759)

búchať búchať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a búcha na dvere et frapper à la porte
čudne búchalo, rozpomenul sa battait étrangement, il se

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu