bôčik -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. expr. ▶ bok ľudského tela, obyč. detský: poštekliť bábätko na bôčiku; Deti prestanú tancovať, podoprú si bôčiky, utierajú si spotené čielka, odfukujú. [Vč 1973]
2. ▶ tučné mäso z boku brava: hrubý, mastný, prerastený b.; pečený, údený, plnený b.; nakrájať plátky bôčika; Bôčik prešpikoval cesnakom a vložil do rúry. [M. Zelinka]
bok boka/boku pl. N boky m. 1. ▶ postranná časť tela: ľavý, pravý b.; ležať, spať na boku; prehadzovať sa, otáčať sa z boka na b.; Prevalila sa na bok ako veľká ryba. [H. Zelinová]; pichá ma, kole ma v boku; potrav. hovädzí, teľací, bravčový b. časť jatočne spracovaného mäsa; b. slaniny dlhší pás slaniny určený na údenie, pôlt
2. obyč. pl. boky ▶ časť tela v bedrovo-driekovej oblasti: úzke, široké, oblé boky; zmerať obvod bokov; priberať v bokoch; tanečníci sa držia za boky; Okolo bokov si opásala hrubé vrece. [F. Švantner] □ ruky v bok! povel na postoj
3. ▶ postranná časť niečoho: ľavý, pravý b. lode; boky skrine; Šéfka musela dávať pozor, aby jedným bokom auta nezaprela do skaly. [A. Bednár]; Spustili sa jesenné dažde, do chalupy nám pršalo, severný bok začalo odúvať. [V. Mináč]
4. ▶ časť nachádzajúca sa na bočnej strane, bokom (obyč. o území, ploche): priblížiť sa z pravého boku; pozerať od boku; strmé boky vrchu; východný b. Malých Karpát; osada uzavretá z obidvoch bokov horami □ vpravo/vľavo v bok! povel na obrat vpravo/vľavo
◘ fraz. bok po boku spoločne; dať niekomu, niečomu po boku/do boka ublížiť niekomu, niečomu; podopierať si boky nič nerobiť; smial sa, až sa za boky chytal veľmi; vyspať sa na oba boky dosť; z boka na bok [kývať sa, hojdať sa, skákať, behať] z jednej strany na druhú
▷ po boku predl. s G ▶ vyjadruje spojenosť, spoluprácu s niekým; syn. spolu s: hrať po boku slávneho herca; žiť po boku niekoho s niekým; stáť po boku niekoho podporovať ho; Špeciálne vycvičený oddiel putoval divočinou a po boku britskej koloniálnej armády bojoval proti Indiánom. [InZ 2002]; zdrob. ↗ bôčik