básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; lyrický b.;
básnický príd.: b. talent; b-á reč; b-é dielo;
básnicky prísl.;
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
básnictvo -va s.
básnictvo -va s. 1. ▶ tvorenie, skladanie básní, básnické umenie: teória básnictva; pokusy v časomernom básnictve; situácia v básnictve po 1. svetovej vojne; prednášať o básnictve; Meno Pegas sa používa v prenesenom význame ako symbol básnictva. [J. Skladaná] 2. hromad. ▶ básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.; dramatické b.; moderné b.
básnictvo p. poézia 1
poézia 1. umelecká slovesná tvorba využívajúca viazanú reč • básnictvo: antická poézia, antické básnictvo, lyrické, epické básnictvo • zastar. veršovníctvo (skladanie veršov, obyč. umelecky nenáročných) • pejor. veršotepectvo (remeselné písanie básní)
2. p. čaro
básnik, -a, mn. č. -ci m. slovesný umelec, ktorý skladá básne;
pren. básnicky nadaný človek;
básnický príd.: b. štýl, b. prejav, b. talent, b. obraz, b-á reč, b-á tvorba, b-á licencia, b-é nadanie, b-é dielo;
básnickosť, -ti ž. básnický ráz;
básnictvo, -a str. tvorenie, skladanie básní, básnické výtvory, poézia