básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; lyrický b.;
básnický príd.: b. talent; b-á reč; b-é dielo;
básnicky prísl.;
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
básnicky prísl.
básnicky prísl. 1. ▶ formou básne, na spôsob básne; syn. poeticky: b. mnohoznačný dialóg; b. sa vyjadrovať; b. ospievať prírodu; Janko Kráľ básnicky zdôraznil túto tragickú črtu ľudového života. [M. Pišút] 2. ▶ ako básnik, so zreteľom, vzhľadom na (svoju) básnickú tvorbu: b. dozrieť, vyzrieť, podrásť; Pravda, nejde len o takéto zjavné a programové tematizovanie detstva, niekedy básnicky priveľmi riskantné. [V. Mikula] 3. 2. st. -kejšie ▶ tak ako v básni, nadnesene; syn. vzletne, poeticky: Hviezdoslavova básnicky vzopätá dramatická reč [KŽ 1956]; Celé rozprávanie posúva do inej, trocha básnicky znejúcej roviny. [Vč 1973]; Nádych dramatického pátosu uplatnila autorka najmä v postavách básnickejšieho ladenia a kreáciách viacerých, aj negatívnych hrdiniek klasickej dramatiky. [Inet 2005]
básnik, -a, mn. č. -ci m. slovesný umelec, ktorý skladá básne;
pren. básnicky nadaný človek;
básnický príd.: b. štýl, b. prejav, b. talent, b. obraz, b-á reč, b-á tvorba, b-á licencia, b-é nadanie, b-é dielo;
básnickosť, -ti ž. básnický ráz;
básnictvo, -a str. tvorenie, skladanie básní, básnické výtvory, poézia