básnik -a mn. -ci m. slovesný umelec, kt. tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; lyrický b.;
básnický príd.: b. talent; b-á reč; b-é dielo;
básnicky prísl.;
básnictvo -a s. skladanie básní; básnické výtvory, poézia: súčasné slovenské b.
básnický -ká -ké príd.
básnický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s básnikom, s básnictvom, slovesnou umeleckou tvorbou, ktorej cieľom je tvorba básní, poézie: básnické dielo; básnická tvorba a) tvorenie, skladanie básní b) básnické výtvory, diela; b. debut, básnická prvotina; básnická zbierka súbor knižne publikovaných básní; básnické nadanie, majstrovstvo; básnická invencia, fantázia; básnická výpoveď; štúrovská básnická škola; nastupujúca básnická generácia; Na rozdiel od Plávku Š. Žáry je vo svojich dvanástich básnických zamysleniach reflexívnejší. [Vč 1974]; lit. básnická reč viazaná, napísaná, vyjadrená vo veršoch; b. jazyk prostriedok, ktorý v slovesnom umeleckom diele slúži na vyjadrovanie umelecky stvárnenej skutočnosti, jazyk umeleckej literatúry, op. bežný jazyk; básnická poviedka kratšia veršovaná skladba, obsahujúca príbeh s ústrednou postavou a dramatickou zápletkou; b. cestopis žáner vecnej lyriky založený na dojmoch z ciest po cudzích krajinách 2. 2. st. -kejší ▶ príznačný pre báseň, poéziu, vyznačujúci sa vzletnosťou; syn. vzletný, poetický: básnické vyjadrovanie; básnické podobenstvo; Autorka ho uplatnila najmä v postavách básnickejšieho ladenia. [Inet 2003] ◘ fraz. žart. má básnické črevo má nadanie skladať básne, rád skladá, príp. recituje básne
básnik, -a, mn. č. -ci m. slovesný umelec, ktorý skladá básne;
pren. básnicky nadaný človek;
básnický príd.: b. štýl, b. prejav, b. talent, b. obraz, b-á reč, b-á tvorba, b-á licencia, b-é nadanie, b-é dielo;
básnickosť, -ti ž. básnický ráz;
básnictvo, -a str. tvorenie, skladanie básní, básnické výtvory, poézia