básnický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s básnikom, s básnictvom, slovesnou umeleckou tvorbou, ktorej cieľom je tvorba básní, poézie: básnické dielo; básnická tvorba a) tvorenie, skladanie básní b) básnické výtvory, diela; b. debut, básnická prvotina; básnická zbierka súbor knižne publikovaných básní; básnické nadanie, majstrovstvo; básnická invencia, fantázia; básnická výpoveď; štúrovská básnická škola; nastupujúca básnická generácia; Na rozdiel od Plávku Š. Žáry je vo svojich dvanástich básnických zamysleniach reflexívnejší. [Vč 1974]; lit. básnická reč viazaná, napísaná, vyjadrená vo veršoch; b. jazyk prostriedok, ktorý v slovesnom umeleckom diele slúži na vyjadrovanie umelecky stvárnenej skutočnosti, jazyk umeleckej literatúry, op. bežný jazyk; básnická poviedka kratšia veršovaná skladba, obsahujúca príbeh s ústrednou postavou a dramatickou zápletkou; b. cestopis žáner vecnej lyriky založený na dojmoch z ciest po cudzích krajinách
2. 2. st. -kejší ▶ príznačný pre báseň, poéziu, vyznačujúci sa vzletnosťou; syn. vzletný, poetický: básnické vyjadrovanie; básnické podobenstvo; Autorka ho uplatnila najmä v postavách básnickejšieho ladenia. [Inet 2003]
◘ fraz. žart. má básnické črevo má nadanie skladať básne, rád skladá, príp. recituje básne