básnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ slovesný umelec, ktorý tvorí básne: slovenský b. Hviezdoslav; talentovaný, nadaný b.; lyrický b.; romantickí básnici; Bol veľmi dobrý básnik, aj keď to nikdy neštudoval. [Inet 2003]; pren. b. štetca vynikajúci maliar; Architekt Milučký je básnikom priestoru, je zaľúbený milenec krajiny, objaviteľ jej génia. [D. Tatarka] človekom s výraznou obrazotvornosťou ▷ básniček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. pejor.: To nebol básniček, ktorý by idey rozmeľňoval vodou. [KŽ 1956] bezvýznamný básnik