bárs, bár
I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná
II. čast.
1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie
2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!
bárs, bár čast.
bárs spoj. podraďovacia
bárs1, bár1 čast. ⟨maď. ~ turk.⟩ 1. obyč. v spojení bárs aj, bár aj ▶ vyjadruje ľahostajnosť, hnev, negatívne pocity; syn. hoci: choď b. aj do tramtárie; Aj mäsiar, aj exekútor, aj úrad, čo chce dane, daj, daj a ty bárs aj skap! [V. Ferko] 2. v spojení bárs by, bár by ▶ vyjadruje pozitívne al. negatívne želanie, nádej v želacích al. zvolacích vetách; syn. kiež (by), keby, keby len: b. by sa vám to podarilo!; b. by sa vám tam šťastne žilo!; Bárs by ma radšej nebolo, zanariekam! [M. Dzvoník]; Bárs by v každom stretnutí každé mužstvo vydalo zo seba maximum schopností. [VNK 2000] 3. v spojeniach bárs by (aj) nie, bár by (aj) nie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie; syn. akoby aj nie, bodaj by (aj) nie: Zdvihol nahnevane telefón, ktorý ho už od ranného rána rozčuľoval, bár by aj nie, veď je to vari desiaty raz, čo vyzváňa. [A. Plávka]
bárs2, bár2 spoj. podraďovacia ⟨maď. ~ turk.⟩ hovor. ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci (aj), aj keď: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná; Ja by si ho nevzala, keby bol bár zo zlata. [A. Ferko]; Radšej však má veselé, hoci búrlivé príbehy, bárs plné pletiek a vášní, len nech sa nekončia tragicky. [L. Ballek]; Dobrý skutok som vykonal, bár aj nič za to nedostanem, ľahšie sa mi bude usínať. [VNK 2003]; Bárs by sme aj prehrali, len nech nám to stačí na postup. [Sme 1996]
bárs 1. p. hoci 2. p. kiež
hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať
2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho
kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!
bár i bárs
1. čast. (často v spojení bár by) uvádza želacie, niekedy i zvolacie vety al. ich prísudok (= kiež, kiež by, nech, nech len, keby, keby len): Chudobný človek bár by nežil! (Tim.) O, bár by sme i my mali z neho istú časť! (Vaj.)
2. spoj. podraď. uvádza pripúšťacie vety al. výrazy (= aj keď, aj keby, hoci, hoci aj, hoci by aj): Hral na piane, bár menej žartoval. (Vaj.) Dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet bojí. (Botto) Opriem sa bárs na breh. (Hviezd.) Choď bárs desať ráz! (Kuk.)
bárs p. bár
bár i bárs I. spoj. podraď. strsl, zsl, spiš vyjadruje prípustkový vzťah alebo (najmä v spojení so spoj. aj) krajnú podmienku; hoci (aj), aj keď, aj keby: Tá zelina rasťie navidomoči, bár zme hu enag zosekávale (Čelovce MK); Bár mám čilej vela roboti, preca len iďem s vami (Hliník n. Hron. NB), Bárz aj me pokutujú, ale ho misím ubič (Kameňany REV); Je veru pekná, bár aj mala trampoti (Rudník MYJ); Bár aj dostaňem, aj tak póďem do kina (Lapáš NIT); Idzem, barz me tam ňevolaľi (Studenec LVO) II. čast. 1. jstrsl, zsl vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu: Aľe bár aj tento! (Hont. Moravce KRU); Mažmo idž bár aj hneč! (Kameňany REV); Choj bár aj do pekla! (Papradno PB); Ňech sa bár aj zeďere! (Kubrica TRČ) 2. jstrsl, jzsl, vsl uvádza želacie vety (často v spojení. s čast. by); kiež (by), keby len: Bár bi chcelo uš kus popadač! (Brusník REV); Bár be to tag bolo! (Šuľa MK); Bár bi som hu nigdi nebóv videv! (Lukáčovce HLO); Bár bi už bolo po žatve! (V. Bielice TOP); Bar bi śe tak stalo! (Studenec LVO); Barz bi śi zbeśňel! (Kendice PRE); Bar bi sce ňigda ňepoznaľi bidu! (Závadka SOB)
bár, bárs I. spoj 1. prir vylučovacia dvojčlenná; alebo - alebo, buď - buď, či - či, nech - nech: až zemrem a bars i tu aneb w Pezinku pochowana budem (BRATISLAVA 1667); bár wúl, bár osel, bár owca; bár by on messťan, bár pribúzny byl (KB 1757); bár manželka, bár milownica gest; utrumqve: bár to, bár to (KS 1763); merkujíc stále, kedi sa ňejaká loď bár že svojích, bárs druhá jaká nablíži (BR 1785) 2. podr prípustková; hoci čo (aj), keby (aj): bar bi ý w Rime mel seďeti antikrist, pokud ti wssecky znaki neprigdu, potud papež antikristem nenj ani nebude (TP 1691); nebog se, synku, bar by gych sstwero zedly (LIPTOV 1693); bar byl takowy, gakeho sudiss, snad guž sa polepssyl (SKá 18. st); na panske y barz o osmeg hodine pride, za to kara nebiwa (BREZOVICA 1771); bár bi čo počala, ví, že mu dušu víc ňenavráťi (BR 1785); bars by ta laska mala ho y o žiwot priprawity, predca chce Dawida milowati (KP 18. st) II. čast 1. bár by uvádza želacie vety; kiež (by), bodaj (by): bar bi w tuto hodinu prnesol Pan Boh pana (RADVAŇ 1728); bár by se to nebylo stalo; bár by se rozpukla w gedu ta zlostna žena (KS 1763); bár bi jsťe ju rozveselili (BR 1785); ach, bar bi gsem bil w klasstore zustawal (MK 18. st) 2. bár (i), bár aj vyj. eventualitu, hoc aj, čo aj: haty bol dal gednemv swemv hofferowy popalyt, aby sebe nasel bar proso (s. l. 16. st); čo vic bar aj na potrebu stavania vypytame sobe od urednikov, techdy chudobny gazda mosi hajnikovi položit d 30 (UHROVEC 1776 LP); čo bi ku sskode residentii bilo anebo bar y komukolwek ginemu (KLÁŠTOR p. Z. 18. st)