bádateľ -a mn. -ia m. vedec, učenec;
bádateľka -y -liek ž.;
bádateľský príd.;
bádateľsky prísl.
bádateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
bádateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto vedecky niečo skúma, kto (vedeckým) poznávaním niečo objavuje; syn. vedec, výskumník: polárny, vesmírny, podmorský b.; bádatelia staroveku; b. v odbore, v oblasti hudby, štylistiky; mladí, talentovaní bádatelia detského jazyka z rozličných krajín; Predstavy o bádateľoch sú takmer bezvýhradne redukované na šedivých starčekov bystrého úsudku [DF 2002] ▷ bádateľka -ky -liek ž.
bádateľ p. vedec
vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec • učenec (významný vedec): učenec svetového mena • bádateľ: literárni bádatelia • vedecký pracovník • výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmu • hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor • zastar.: vedomec (Škultéty) • vzdelávateľ (Škultéty)
bádateľ, -a, -lia m. vedec, učenec;
bádateľka, -y, -liek ž.;
bádateľský príd.: b-á práca;