azda čast.
1. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu) k vete al. výrazu, asi, hádam, možno, vari: už to a. pôjde; krívala, a. preto nestačila
2. uvádza opyt. al. zvol. vetu s odtienkom pochybnosti, neistoty: kto je tu – a. hostia? a. sa len nezbláznil?
azda čast. 1. ▶ vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu; syn. hádam, možno, vari: a. sa im to podarí; stalo sa to a. v noci?; a. to nikomu neprezradí; nepoviem a. nič nové; máte a. niečo proti tomu?; Koľko sme dlžní? - Preboha! Azda ma nechceš uraziť? [J. Kot]; A ona azda pochopí. [M. Rúfus] 2. ▶ vyjadruje približnosť nasledujúceho číselného výrazu s negatívnym hodnotiacim príznakom; syn. už, asi, zrejme: verný model, a. tisíckrát zmenšený; Azda prvý raz v živote sa mu to stalo. [Ľ. Ondrejov]; Kŕmila ju azda dvojročným senom. [M. Dzvoník]
azda p. možno 2, pravdepodobne 1, prípadne 2, vari 1, 2
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
azda, čast.
1. v oznamovacích vetách vyjadruje neistotu, možnosť; možno, hádam, vari, snáď: Už to azda pôjde! (Ráz.) Putuje (Hanka) už vari dve, azda i tri hodiny. (Fr. Kráľ)
2. v opytovacích vetách vyjadruje možnosť, pripúšťanie; vari: Kto je tu — azda hostia? (Tim.) Azda sa len nebojíš? (Ráz.)
azda, azdaj i azdaľ čast. (ažda, aždaj, ozda, ozdaj, ozdaľ) 1. strsl, miest. zsl, vsl uvádza opytovacie a zvolacie vety s odtienkom pochybnosti al. pravdepodobnosti: Azda ľen zjednaľi tie voli? (Or. Poruba DK); Ved aždaj smo tu biedni ľiďe! (Hor. Zahorany RS); Azdaj sa buďe vidávat?! (Bošáca TRČ); Ozdaj to ňemiśľiž važňe?! (Studenec LVO); Ozdaj to ľem prejdze! (Dubovica SAB); To ozda tvoja rodzina? (Šamudovce MCH) 2. strsl, vsl vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom predpokladu, pravdepodobnosti, približnosti; hádam, asi: Dážďig už ažda buďe (Drienovo KRU); Maľi smo aždaj šťeri kile (Čerenčany RS); Do večera už ažda ňebuďe pršäť (Dlhá n. Or. DK); Napijem śe paľenki, ozdaj me ňedudze boľedz žaludek (Spiš. Štvrtok LVO); Miśľela mi, že to ozdaj chodzi strašidz naš śviker (Kapušany PRE); Ja tam ňebul dluho, ozda za dva hodzini (M. Kazimír TRB) 3. čiast. vsl dotvrdzuje platnosť výpovede; veru, naozaj: No aľe ked bula rodzina kuz vekša, ta ozdaj ňemal dosc chľeba (Bijacovce LVO); Ta vidzice, ozdaj išľi dolu veľikim brehom, aľe tote kravi sebe ňidž ňezrobeľi (Dubovica SAB); A v hižoh zme ozdaj ňemaľi diľe abo parketi, aľe ľem žem (Kokšov-Bakša KOŠ); Ja mala tu čižmi ozdaľ toti jedni, ňebulam śce taka dziuka (Senné VK)
ozda, ozdaj, ozdaľ p. azda
azda [az-, až-, oz-], azdaž čast (v oznamovacej al. opytovacej vete) vyj. možnosť, neistotu, pripúšťanie, možno, hádam, vari: azda muosste Wasse Mjlost dowedetj (LADOMER 1575); azda-lj se nazdate, az muoze zahynuty? (B. BYSTRICA 1582); ažda ti na to sameg wule byla? (ZVOLEN 1636); ažda w Batowcach u Polaka nagdu wina (LADZANY 1655); pridze ozda dagakj Rusznak, ta gu vežnye (BARDEJOV 1693); azdass wislissanj gest (onen veštec)? (KT 1753); azda nemi ste, ze nic neodpowidate? (MS 1758); Martin odpowedel: Azda sa ty nazdass, ze ga penazy nemam? (PUKANEC 1787)