Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

azda čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, neistotu) k vete al. výrazu, asi, hádam, možno, vari: už to a. pôjde; krívala, a. preto nestačila

2. uvádza opyt. al. zvol. vetu s odtienkom pochybnosti, neistoty: kto je tu – a. hostia? a. sa len nezbláznil?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
azda čast.

azda čast. 1. ▶ vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu; syn. hádam, možno, vari: a. sa im to podarí; stalo sa to a. v noci?; a. to nikomu neprezradí; nepoviem a. nič nové; máte a. niečo proti tomu?; Koľko sme dlžní? - Preboha! Azda ma nechceš uraziť? [J. Kot]; A ona azda pochopí. [M. Rúfus]
2. ▶ vyjadruje približnosť nasledujúceho číselného výrazu s negatívnym hodnotiacim príznakom; syn. už, asi, zrejme: verný model, a. tisíckrát zmenšený; Azda prvý raz v živote sa mu to stalo. [Ľ. Ondrejov]; Kŕmila ju azda dvojročným senom. [M. Dzvoník]

-a/33030920±127847 9.01: partikuly 820449→790202
+21564
−38735
a/296164 iba/212130→182984
+20952
−37630
teda/99345 dokonca/68708 predsa/52494 azda/25564 zasa/12030 pravda/11485 doslova/9587 sotva/8195 skrátka/5220 zhruba/5141 ba/5234→4413
+503
−985
(19/8872)

-da/566428±1716 37.69: partikuly 136651 teda/99345 azda/25564 pravda/11485 škoda/131 leda/126

azda p. možno 2, pravdepodobne 1, prípadne 2, vari 1, 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var'variže: Vari, variže sa ho bojíš?azdahádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?čičo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var'možnoazdahádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasipravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtušímnebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

azda, čast.

1. v oznamovacích vetách vyjadruje neistotu, možnosť; možno, hádam, vari, snáď: Už to azda pôjde! (Ráz.) Putuje (Hanka) už vari dve, azda i tri hodiny. (Fr. Kráľ)

2. v opytovacích vetách vyjadruje možnosť, pripúšťanie; vari: Kto je tu — azda hostia? (Tim.) Azda sa len nebojíš? (Ráz.)

azda, azdaj i azdaľ čast. (ažda, aždaj, ozda, ozdaj, ozdaľ)
1. strsl, miest. zsl, vsl uvádza opytovacie a zvolacie vety s odtienkom pochybnosti al. pravdepodobnosti: Azda ľen zjednaľi tie voli? (Or. Poruba DK); Ved aždaj smo tu biedni ľiďe! (Hor. Zahorany RS); Azdaj sa buďe vidávat?! (Bošáca TRČ); Ozdaj to ňemiśľiž važňe?! (Studenec LVO); Ozdaj to ľem prejdze! (Dubovica SAB); To ozda tvoja rodzina? (Šamudovce MCH)
2. strsl, vsl vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom predpokladu, pravdepodobnosti, približnosti; hádam, asi: Dážďig už ažda buďe (Drienovo KRU); Maľi smo aždaj šťeri kile (Čerenčany RS); Do večera už ažda ňebuďe pršäť (Dlhá n. Or. DK); Napijem śe paľenki, ozdaj me ňedudze boľedz žaludek (Spiš. Štvrtok LVO); Miśľela mi, že to ozdaj chodzi strašidz naš śviker (Kapušany PRE); Ja tam ňebul dluho, ozda za dva hodzini (M. Kazimír TRB)
3. čiast. vsl dotvrdzuje platnosť výpovede; veru, naozaj: No aľe ked bula rodzina kuz vekša, ta ozdaj ňemal dosc chľeba (Bijacovce LVO); Ta vidzice, ozdaj išľi dolu veľikim brehom, aľe tote kravi sebe ňidž ňezrobeľi (Dubovica SAB); A v hižoh zme ozdaj ňemaľi diľe abo parketi, aľe ľem žem (Kokšov-Bakša KOŠ); Ja mala tu čižmi ozdaľ toti jedni, ňebulam śce taka dziuka (Senné VK)


ozda, ozdaj, ozdaľ p. azda

azda [az-, až-, oz-], azdaž čast (v oznamovacej al. opytovacej vete) vyj. možnosť, neistotu, pripúšťanie, možno, hádam, vari: azda muosste Wasse Mjlost dowedetj (LADOMER 1575); azda-lj se nazdate, az muoze zahynuty? (B. BYSTRICA 1582); ažda ti na to sameg wule byla? (ZVOLEN 1636); ažda w Batowcach u Polaka nagdu wina (LADZANY 1655); pridze ozda dagakj Rusznak, ta gu vežnye (BARDEJOV 1693); azdass wislissanj gest (onen veštec)? (KT 1753); azda nemi ste, ze nic neodpowidate? (MS 1758); Martin odpowedel: Azda sa ty nazdass, ze ga penazy nemam? (PUKANEC 1787)

azda azda

Zvukové nahrávky niektorých slov

azda hynie a ktoré peut-être il meurt et qui
azda je slabá pre teba faible peut-être pour toi
azda o desať minút dans dix minutes peut-être
bol by azda lepšie il aurait peut-être mieux
či astronóma, ktorý azda ou l'astronome qui peut-être
to boli domorodci, azda c'étaient des indigènes, peut-être
život môže azda ešte prospieť vie peut être utile

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu