avantgarda -y -gárd ž. skupina priekopníkov, predvoj: literárna, umelecká a.; mládež je a-ou spoločnosti;
avantgardný príd. priekopnícky, pokrokový: a-é umenie
avantgarda -dy -gárd ž.
avantgarda -dy -gárd ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ (najmä v umení) novátorský smer, často vedome odmietajúci umelecké tradície; umelci tohto smeru: básnická, literárna, filmová a.; európske hudobné avantgardy; predstavitelia avantgardy; bola to doba avantgárd; patriť k slovenskej medzivojnovej výtvarnej avantgarde 2. ▶ skupina ľudí presadzujúca nové myšlienky; syn. predvoj, priekopníci: a. spoločnosti; pren. Nové modely sú akousi avantgardou automobilov 90. rokov. [Pd 1997]
avantgarda -y ž. ‹f›
1. predvoj (pôvodne vojenský); skupina osôb, smer, hnutie zasadzujúce sa o nové myšlienky, priekopníci
2. umel. novátorské smery 20. stor. (futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus, surrealizmus a i.): predvojnová básnická, divadelná, výtvarná, filmová a.;
avantgardný príd.: a-é hnutie pokrokové, priekopnícke; a-é myšlienky; a-á tvorba, architektúra;
avantgardne prísl.;
avantgardnosť -ti ž.
avantgarda skupina priekopníkov • predvoj: literárna avantgarda, umelecký predvoj
avantgarda, -y, -gárd ž. predný voj, predvoj (obyč. v ideológii); skupina priekopníkov: literárna, umelecká a., a. robotníckej triedy
avantgarda ž fr predný oddiel vojska: pán Ignác Almássy byl ordinowán k polowicy nassj: pri avantgarde grof Ludolphus Palffy (MKH 1799)