autoritatívny príd. kt. má autoritu; založený na autorite; rozhodný, rázny: a. režim; a-e rozhodnutie, tvrdenie;
autoritatívne prísl.;
autoritatívnosť -i ž.
autoritatívnosť [-t-] -ti ž.
autoritatívnosť [-t-] -ti ž. ▶ autoritatívny ráz (správania, konania); vyžadovanie poslušnosti a podriadenosti: prejavy autoritatívnosti; vyčítať politikovi a.; Od autoritatívnosti pravdy je len malý krôčik k autoritatívnemu presadzovaniu omylu. [KŽ 1965]
autoritatívny príd. ‹l› založený na autorite, opierajúci sa o autoritu, majúci al. vyžadujúci autoritu: a. vzťah, postup; a. orgán, a-a osobnosť; a. štýl vedenia; a. režim autoritársky;
autoritatívnosť -ti ž.
autoritatívny príd. založený na autorite, nepripúšťajúci kritiku, diskusiu, rozhodný, rázny: a-e rozhodnutie, nariadenie, a-e tvrdenie; a. režim, a-a vláda kde rozhoduje jednotlivec al. niekoľko osôb bez účasti más; a-e správanie; a-e spôsoby (Gráf); a-e metódy; a. človek;
autoritatívne prísl.: a. vládnuť; a. rozhodovať;
autoritatívnosť, -ti ž.