autokracia -ie ž.
autokracia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ nedemokratická forma vlády, pri ktorej je najvyššia a neobmedzená moc sústredená do rúk jednotlivca al. skupiny; syn. samovláda: obava z rastúcej autokracie; spieť k autokracii 2. ▶ autokratické spôsoby v spoločenských vzťahoch; syn. autokratizmus: riaditeľ má sklony k autokracii
autokracia -ie ž. ‹g› forma vlády, v ktorej sa najvyššia a neobmedzená moc v štáte sústreďuje v rukách jednotlivca al. úzkej skupiny, samovláda; pren. uplatňovanie neobmedzenej moci jedinca v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, v riadení práce a pod.)
autokracia, -ie ž. i autokratizmus, -mu m. spôsob vlády, kde jednej osobe patrí neobmedzená moc, samovláda;
autokrat, -a m. samovládca;
autokratický príd.: a-á vláda, a-á monarchia;
autokraticky prísl.: a. vládnuť