autochtón -na pl. N -ni m. (o človeku)
autochtón -nu pl. N -ny m. (predmet)
autochtón1 -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ ▶ človek žijúci, nachádzajúci sa na mieste svojho pôvodu; op. alochtón1: zachovaná osada autochtónov; Konečne jeden autochtón! Praobyvateľov je tu naozaj málo. [M. Ruppeldt]
autochtón2 -nu pl. N -ny m. ⟨gr.⟩ odb. ▶ druh, ktorý vznikol a vyvíjal sa na mieste svojho pôvodu (o rastline, živočíchovi) al. ktorý zostal na mieste svojho pôvodu (o hornine a pod.); op. alochtón2
autochtón1 -a mn. N -i m. ‹g› odb. autochtónny človek (op. alochtón)
autochtón2 -u mn. N -y m. ‹g› odb. autochtónny živočích, autochtónna rastlina, horninové teleso a i. (op. alochtón)
autochtón p. praobyvateľ
praobyvateľ pôvodný obyvateľ • autochtón: praobyvatelia, autochtóni Ameriky
autochtón, -a (živ.), -u (neživ.) m. odb. kto al. čo pochádza z toho istého miesta, kde sa vyskytuje (op. alochtón);
autochtónny príd.: a-e obyvateľstvo