autentický príd. pôvodný, hodnoverný, pravý: a. text; a-á správa;
autenticky prísl.;
autentickosť -i ž.
autentický [-t-t-] -ká -ké príd.
autenticky [-t-t-] prísl.
autentický [-t-t-] -ká -ké príd. ⟨gr.⟩ 1. 2. st. -kejší ▶ ktorý si zachoval svoje pôvodné znaky; vyznačujúci sa pôvodnosťou, zhodný s originálom; syn. pôvodný: a. text zákona; a. biblický spis; a. folklór; autentická nahrávka; autentické svedectvá účastníkov; autentické miesta bojov; Nikdy predtým som nepočul precítenejší, autentickejší spev. [D. Slobodník] 2. ▶ založený na skutočnosti; zodpovedajúci skutočnosti, pravde; syn. skutočný, pravý, nefalšovaný: a. katolík, liberál; a. svedok udalosti; a. opis skutočnosti; a. protest; strach pred búrkou bol a; fikcia sa kombinuje s autentickými zážitkami
autenticky [-t-t-] prísl. 1. 2. st. -kejšie ▶ zhodne s originálom; syn. vierohodne: záber pôsobí a.; a. stvárniť skutočnosť; omnoho autentickejšie vystihnúť situáciu; zobraziť vojnové scény čo najautentickejšie 2. ▶ bez sprostredkovania, z vlastnej skúsenosti; syn. priamo, nesprostredkovane: a. poznať udalosti spred desiatich rokov; a. prežiť zemetrasenie
autentický príd. ‹g› pôvodný, pravý, hodnoverný: a. text, prameň, odpis; a-é správy;
autentickosť -ti ž.
autentický p. pravý 1, pôvodný 1, hodnoverný
hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery • vierohodný • zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy • autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty • dôveryhodný • spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo
pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov
2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto
3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
autentický príd. pravý, hodnoverný, pochádzajúci od pôvodcu: a. text, a-á listina, a-á zpráva;
autentickosť i autentičnosť, -ti ž.: a. prameňov
autentický príd gr/lat vlastný, pravý, hodnoverný: potwrzugeme pecetmy nasymy autentyczkymy (B. ĎARMOTY 1730); -y prísl: dwa magstry magu prezriet, zdaliss authentycky a podlewa regul se roby (CA 1663) náležite, ako sa patrí