autentický príd. pôvodný, hodnoverný, pravý: a. text; a-á správa;
autenticky prísl.;
autentickosť -i ž.
autentickosť [-t-t-] -ti ž.
autentickosť [-t-t-] -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je pôvodné, pravé (zhodné s originálom), hodnoverné; syn. autenticita, vierohodnosť: a. rozhovoru, dokumentov, zahraničných prameňov, biblických spisov; a. hudobnej nahrávky; potvrdiť, spochybniť a. textu; autor dosiahol presvedčivosť autentickosťou rozprávania; filmu nemožno uprieť a.
autentický príd. ‹g› pôvodný, pravý, hodnoverný: a. text, prameň, odpis; a-é správy;
autentickosť -ti ž.
autentický príd. pravý, hodnoverný, pochádzajúci od pôvodcu: a. text, a-á listina, a-á zpráva;
autentickosť i autentičnosť, -ti ž.: a. prameňov