ateizmus -mu m.
1. popieranie jestvovania Boha a z toho vyplývajúci životný postoj
2. filoz. názor popierajúci jestvovanie Boha a nadzmyslových skutočností;
ateista -u m.
1. kto popiera jestvovanie Boha
2. stúpenec ateizmu;
ateistka -y -tiek ž.;
ateistický príd.: a-á propaganda;
ateisticky prísl.
ateistický [-t-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
ateistický [-t-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1. ▶ súvisiaci s ateizmom, popieraním existencie Boha; týkajúci sa ateistu, človeka popierajúceho jestvovanie Boha; syn. neverecký: ateistická výchova; vyrastať v ateistickom prostredí; najateistickejší štát Európy 2. filoz. ▶ založený na ateizme, názore popierajúcom existenciu Boha a nadzmyslových skutočností: a. svetonázor; ateistické presvedčenie; ateistické filozofické smery
ateistický príd. k ateizmus, k ateista: a-é názory; a-á výchova;
ateisticky príd.
ateistický vychádzajúci z ateizmu, založený na ateizme popierajúcom náboženské učenie o existencii Boha (op. teistický): ateistické presvedčenie • neverecký • neveriaci (v náboženskom zmysle; op. veriaci): neverecké knihy; neveriaci, ateistický človek • nenáboženský (op. náboženský) • expr. bezbožný: nenáboženská, bezbožná výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský: neznabožská, neznajbožská mládež • materialistický (zdôrazňujúci hmotnú podstatu sveta a druhotnosť vedomia; op. idealistický): ateistický, materialistický svetonázor; ateistické, materialistické videnie
bezbožný ktorý neverí v Boha al. ktorý sa prejavuje, správa tak, ako keby neveril; bez mravných zábran; svedčiaci o tom (op. zbožný) • neveriaci • neverecký (op. veriaci): bezbožný, neveriaci človek; bezbožné, neverecké knihy • ateistický (op. teistický): ateistická výchova • pejor.: neznabožský • neznajbožský • expr. pohanský: neznabožské, neznajbožské reči; bezbožný, pohanský svet • bohapustý • bohaprázdny: páchať bohapusté, bohaprázdne skutky • rúhavý • rúhačský • bohorúhavý • bohorúhačský (urážajúci Boha): rúhavé, rúhačské, bohorúhavé, bohorúhačské reči • hriešny • nemravný • nehanebný (porušujúci mravné zásady): viesť hriešny, nemravný, nehanebný život • skazený (mravne): skazený svet • svätokrádežný
ateizmus, -mu m. vedecky zdôvodnené popieranie náboženstva, viery v zázraky, v posmrtný život ap.;
ateista, -u m. človek, ktorý neverí v boha, neverec;
ateistka, -y, -tiek ž.;
ateistický príd.;