ataman -a m. kozácky náčelník;
atamanský príd.
ataman -na pl. N -ni m.
ataman -na pl. N -ni m. ⟨rus. ‹ turk.⟩ 1. hist. ▶ vodca kozáckeho vojska, kozácky náčelník: voľba atamana; Iba fúzy boli na ňom hrdinské, pripomínali mu kozáckeho atamana z čítanky. [D. Tatarka] 2. ▶ náčelník donských kozákov v súčasnosti: rada atamanov 3. kniž. ▶ veliteľ vojenskej jednotky, vojenského hnutia, vodca: v časoch slávneho atamana Jiskru [V. Mináč]
ataman -a m. ‹r < turk› náčelník kozáckeho vojska (pôvodne volený kozáckou občinou);
ataman p. vodca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
ataman, -a m. kozácky vodca, náčelník;
atamanský príd.;
atamanstvo, -a str. hodnosť atamana